Stredoveká archeológia na Slovensku

Periodizácia.

Včasná doba laténska (450 - 400 p.n.l.)

Staršia doba laténska (400 - 250 p.n.l.)

Stredná doba laténska (250 - 140 p.n.l.)

Neskorá doba laténska (140 - 0 p.n.l.)

Prírodné prostredie.

Stredoveká - historická - archeológia je dôležitým zdrojom informácii o živote v Uhorskom kráľovstve, pričom spodnú hranicu udáva vznik kráľovstva s korunováciou kráľa sv. Štefana r. 1000, hornou hranicou je rok 1526, po ktorom sa Uhorsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. Tento rok je zároveň predelom stredoveku a novoveku. V archeologickom materiály je spodná hranica dobre postihnuteľná vznikom dedinských radových kostolných cintorínov, horná hranica je charakteristická doznievaním neskorej gotiky, nástupom nových renesančných foriem a v neposlednom rade i dostatkom písomných prameňov. Stredoveká archeológia ako medzná disciplína má cieľ lepšie spoznať materiálnu kultúru skúmaného obdobia a tým doplniť skromné písomné pramene s obdobia stredoveku. Bádanie sa sústreďuje do niekoľkých okruhov:

Zaniknuté stredoveké dediny predstavujú vhodné lokality na archeologické skúmanie, keďže ide o uzatvorené celky s obmedzeným časovým trvaním. Dediny s najstaršieho obdobia (X. - XII. stor.) nadväzovali na staršie veľkomoravské osídlenie, od XIII. stor. sa dediny budujú aj na severe a vo vyšších polohách (kolonizácia). Obytnými objektmi bola na juhu dlho polozemnice, na severe zruby na kamennej podmurovke. Veľkosť dedín bola malá, počtom však prevyšovali dnešnú hustotu. V XIII. stor. začína na JZ Slovensku proces sťahovania sa do centrálnych dedín s kostolom a zemepanským sídlom. Druhý zánikový horizont stredovekých dedín je v XVI. storočí. Najvýznamnejšími výskumami boli v katastroch súčasných obcí Štrba, Nemešany, Bohatá, Levice, Milanovce, Blatnica, Bíňa, Budmerice, Špačince).

Druhý intenzívne skúmaný okruh pamiatok predstavujú dedinské kostoly a priľahlé cintoríny. Dôležité je skúmanie predrománskych pamiatok - najstarších rotúnd (Ducové, Bíňa) i jednoduchých jednoloďových kostolov s polkruhovým i pravouhlým presbytériom (od pol. XI. stor.). Osobitnú kategóriu tvoria zemepanské románske kostoly s tribúnou (emporou). V XIV. stor. sa hojne stretáme s murovanou sakristiou. Pochovávalo sa okolo kostolov, na pomerne malej ploche, asi ohradenej, od XIV. stor. kamenným múrikom. Pre kosti zo starých narúšaných hrobov sa zriaďovali ossáriá.

Hrady patrili k ťažiskovým výskumným projektom minulých 50 rokov.

Tak bola archeologicky a historicko-architektonicky preskúmaná väčšina hradov, dochovaných najčastejšie v ruinách. Výskumy veľkých hradov (Bratislavský hrad, Spišský hrad, Šarišský hrad, Trenčiansky hrad) dokumentujú premenu areálu bývalého hradiska na románsky hrad, s mohutnou obytno-obrannou vežou (donjon) v centre a palácom a ostatnými budovali naokolo. V XIV. stor. získavajú hrady gotický výzor (kaplnky, predhradia, brány), už aj s podobou štvorkrídľového paláca. Úpravy z XVI. a XVII. stor. sú zamerané na dosiahnutie obranyschopnosti proti delovému útoku. Počas protihabsburských bojov, spustnutím, požiarom a nakoniec za napoleonských vojen bola väčšina hradov zničená do podoby ruín. Pomerne mladý je výskum hrádkov, väčšinou zastúpených vo forme opevnenej obytnej veže na kužeľovitom násype. Archeologicky bolo preskúmaných aj niekoľko veľkých vojenských opevnení (napr. Bíňa - 107 ha), pričom sa podarilo zadatovať ich (Bíňa rok 998), ostatné XVI. a XVII. stor.

Archeologickému výskumu sa podrobili aj historické jadrá väčšiny miest, ktoré priniesli poznatky o stavebnom vývoji mesta pred a po udelení mestských privilégií, o urbanizme mesta, topografii, mestských hradbách, i o výzore konkrétnych objektov (vežovité domy, radnice, meštianske domy, pivnice, studne, kostoly a cintoríny, brány, barbakany, príp. mestské hrady). Dôležité je množstvo predmetov mateiálnej kultúry či poznatky o zariadení a usporiadaní domu (kachľové pece) a výrobných objektov.

Výskum stredovekých kláštorov dopĺňa obraz i tejto dôležitej inštitúcii stredoveku. Tak boli zistené stavebné začiatky a pôvodný výzor kláštorov ako Hronský Beňadik (založený 1075), Zobor (XI. stor.), Bzovík, Bíňa, Košice-Krásna, Červený kláštor (od XVIII. stor.). Dlhodobý výskum spojený s pamiatkovou obnovou prebieha na kartuziánskom kláštore Kláštorisko v Slovensko Raji. .