Periodizácia.

Včasná doba laténska (450 - 400 p.n.l.)

Staršia doba laténska (400 - 250 p.n.l.)

Stredná doba laténska (250 - 140 p.n.l.)

Neskorá doba laténska (140 - 0 p.n.l.)

Prírodné prostredie.

Stredoveká - historická - archeológia je dôležitým zdrojom informácii o živote v Uhorskom kráľovstve, pričom spodnú hranicu udáva vznik kráľovstva s korunováciou kráľa sv. Štefana r. 1000, hornou hranicou je rok 1526, po ktorom sa Uhorsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. Tento rok je zároveň predelom stredoveku a novoveku. V archeologickom materiály je spodná hranica dobre postihnuteľná vznikom dedinských radových kostolných cintorínov, horná hranica je charakteristická doznievaním neskorej gotiky, nástupom nových renesančných foriem a v neposlednom rade i dostatkom písomných prameňov. Stredoveká archeológia ako medzná disciplína má cieľ lepšie spoznať materiálnu kultúru skúmaného obdobia a tým doplniť skromné písomné pramene s obdobia stredoveku. Bádanie sa sústreďuje do niekoľkých okruhov:

Zaniknuté stredoveké dediny predstavujú vhodné lokality na archeologické skúmanie, keďže ide o uzatvorené celky s obmedzeným časovým trvaním. Dediny s najstaršieho obdobia (X. - XII. stor.) nadväzovali na staršie veľkomoravské osídlenie, od XIII. stor. sa dediny budujú aj na severe a vo vyšších polohách (kolonizácia). Obytnými objektmi bola na juhu dlho polozemnice, na severe zruby na kamennej podmurovke. Veľkosť dedín bola malá, počtom však prevyšovali dnešnú hustotu. V XIII. stor. začína na JZ Slovensku proces sťahovania sa do centrálnych dedín s kostolom a zemepanským sídlom. Druhý zánikový horizont stredovekých dedín je v XVI. storočí. Najvýznamnejšími výskumami boli v katastroch súčasných obcí Štrba, Nemešany, Bohatá, Levice, Milanovce, Blatnica, Bíňa, Budmerice, Špačince).

Druhý intenzívne skúmaný okruh pamiatok predstavujú dedinské kostoly a priľahlé cintoríny. Dôležité je skúmanie predrománskych pamiatok - najstarších rotúnd (Ducové, Bíňa) i jednoduchých jednoloďových kostolov s polkruhovým i pravouhlým presbytériom (od pol. XI. stor.). Osobitnú kategóriu tvoria zemepanské románske kostoly s tribúnou (emporou). V XIV. stor. sa hojne stretáme s murovanou sakristiou. Pochovávalo sa okolo kostolov, na pomerne malej ploche, asi ohradenej, od XIV. stor. kamenným múrikom. Pre kosti zo starých narúšaných hrobov sa zriaďovali ossáriá.

Hrady patrili k ťažiskovým výskumným projektom minulých 50 rokov.