A pre dievčatá úplne stačilo, by sa naučili doma tkať vlnu, piecť chlieb a dozerať na otrokyne. A hľa, chlapec už ide do školy. Len čo slnko vyšlo, brána školy už bola otvorená. Zo všetkých strán prichádzajú do školy sedem až šestnásťroční žiaci. Za nimi kráčajú otroci, ktorí musia odprevádzať deti svojich majiteľov do školy. Nosia chlapcom školské potreby – drevené, voskom potiahnuté tabuľky na písanie, paličky – stily, ktorými píšu na tabuľky, a pre starších chlapcov aj lýru, na ktorej sa učia hrať. Školu vydržiaval učiteľ, ktorému rodičia za vyučovanie platili. Aténčania, ako i všetci otrokári, opovrhovali každým, kto pracoval za plat. Preto si spoločnosť učiteľov nevážila. Keď sa o niekom dlhší čas nevedelo, známi hovorievali: „Pravdepodobne umrel alebo sa stal učiteľom.“ Tým chceli povedať, že sa mu žije veľmi zle, a preto sa neozve priateľom. Ale to učiteľom, práve tak ako ani pedagógom a otcom, nebránilo, aby neposlušných a nepozorných žiakov štedro nepoučovali palicou, takže chrbát žiaka zavše vyzeral ako „pestrá hadia koža“. V škole sa obyčajne učilo niekoľko desiatok chlapcov (niekedy aj vyše sto). Pri vchode do školy stála socha boha Apolóna, ochrancu vied a umení a socha jednej z deviatich múz. Apolóna a múzy ctili v Grécku ako ochrancov vied.
V škole sa chlapec začal učiť čítať a písať. Aby sa ľahšie učil, učiteľ mu dával hlinené tabuľky, na ktorých boli napísané písmená s slabiky. Postupne sa naučil skladať ich do slov. Pre žiakov písali osobitné hry, v ktorých účinkujúcimi osobami boli písmená. Čítať a písať učili žiakov veľmi dlho, až tri roky. Najskôr ich naučili písať na voskové tabuľky, potom na zvitky papyrusu, ktorý sa pripravoval z egyptskej rastliny – papyrusu. Na papyrusy písali zaostrenou trstinou a namáčali ju do tušu. Keď sa žiaci naučili čítať a písať, začali čítať Homéra. Učiteľ sedel v kresle s vysokým operadlom a rozvíjal na stole zvytok, na ktorom boli napísané „Iliady“ a „Odysey“. Chlapci sedeli okolo učiteľa na nízkych lavičkách a pozorne ho počúvali. Keď učiteľ prečítal niektorý úryvok, vysvetlil ho žiakom. Potom im rozprával o bohoch a hrdinoch, ktorí sa v prečítanej básni spomínali, o politických zriadenia a bitkách. Príkladmi zo života hrdinov homérovských eposov sa snažil vštepovať im predstavu o tom, aký má byť dobrý občan, slobodný Grék, nie otrok. Učiteľ čítal aj báseň Hesioda o pôvode bohov, o stvorení sveta a ľudí, o tom, ako bojovali prví bohovia – giganti s olympskými bohmi, ktorí ich zradili.