V básni Hesioda „Práce a dni“ sa hovorilo o tom, ako treba viesť poľnohospodárstvo, ako roľníčiť, ako vybrať súcu loď na plavbu, ako zbohatnúť z obchodu. Hesiodove básne sa pokladali za veľmi poučné pre deti. Dávali im vedomosti o hospodárení. Každý Aténčan sa musel naučiť viesť domácnosť. Učili ich poslúchať. Každý dobrý občan musel vedieť poslúchať. V škole sa učili aj o iných básnikoch, najmä o takých, ktorí vo svojich básňach dávali poučné rady. Keď učiteľ prečítal básne, vyvolal žiakov a tí museli vedieť čítať. Pritom od nich požadoval, aby vyslovovali slová správne a výrazne. Nakoniec sa naučili básne naspamäť. Vzdelaný človek musel vedieť naspamäť mnoho básní od Homéra a iných básnikov, príležitostne ich musel vedieť použiť pre besede za stolom, v reči na ľudovom zhromaždení alebo na súde. Keď sa chlapci oboznámili s literatúrou, začali sa učiť hrať na gitare, lýre a flaute a tiež spievať. Každý Aténčan musel vedieť hrať a spievať. Už od útleho veku vystupovali v detských súboroch na hudobných pretekoch počas hier a osláv. Neskôr, keď vyrástli, spievali v rozličných zboroch alebo vystupovali v súťaži spevákov. Okrem toho boli Gréci tej mienky, že štúdium hudby pozdvihuje a zušľachťuje človeka práve tak ako vedomosti z matematiky. Aritmetiku a začiatky geomoetrie sa učili aj v múzických školách, ale nie veľmi podrobne. Vtedy bola aritmetika zložitou záležitosťou. Gréci nepoznali číslice podobné našim. Čísla označovali písmenami abecedy. To zapríčinilo, že úlohy s viacmiestnymi číslicami sa stávali veľmi ťažkopádnymi. Aténska škola ani nemala pripravovať žiakov na takú prácu, ktorá vyžadovala zložité praktické vedomosti. Práca bola určená pre otrokov, cudzincov. Chudobnejší Aténčania nestačili vydržiavať svoje deti v škole celých deväť rokov ako zámožnejší rodičia. Chudobní ľudia si osvojili len čítanie a písanie a potom sa vrátili domov, aby sa od otca naučili obrábať polia, chovať dobytok alebo robiť nejaké remeslo. Chlapci zo zámožnejších rodín chodili do múzických škôl do 16 rokov.
Chlapci od 12. – 13. roku začali súčasne navštevovať gymnastické školy, od 14. roku gymnastická škola takmer úplne vytlačila v ich živote múzickú školu. Vyučovanie gymnastiky sa nepokladalo za menej dôležité ako ovládanie hudby a literatúry. Veď občan musí byť aj vojakom. „A kto by chcel mať takých vojakov,“ vraveli Aténčania, „ktorí sa od zimy trasú, od horúčav zoslabnú, zadychčia sa od prachu, sú slabí a neobratní, ktorí nevedia na úder odpovedať úderom nie sú schopní preplávať rieku a naháňať utekajúceho nepriateľa?“ Polovicu dňa presedeli chlapci v múzickej škole, potom sa odobrali do palestry.