Romanovci

Hlavnými nepriateľmi Rusov boli vždy Mongoli, alebo inak povedané Tatári. Dostali sa do Ruska, a v jednej jeho časti založili štát Zlatá Horta, ktorý ovplyvňuje ruské dejiny na dlhé obdobie. Až po porazení Zlatej Horty vzniká Moskovská Rus, ktorej novým centrom sa stáva Moskva a zaujíma tak miesto ktoré predtým patrilo Kyjevu. Postupne rastie celoeurópsky vplyv Ruska.

V roku 1613 nastupujú na trón Romanovci. Prvý panovník z ich dynastie bol Michal III. Romanov. Po porazení Zlatej Horty nastupuje na trón Ivan IV. Kalifa (Hrozný). Jedným z najdôležitejších panovníkom bol Peter I. Veľký. Ako prvý Ruský panovník mal titul cár. Rusko nebolo priamo zatiahnuté do 30- ročnej vojny. Peter Veľký nastúpil vo veľmi ťažkej situácii:
· Je tu veľmi silný feudalizmus, čo znamená, že je tu málo miest, obchodov a remesiel.
· Je obkolesené zo všetkých strán nepriateľmi. Na Severe – Švédi, na Východe – Mongoli, na Juhu – Turci a na Západe – Poľsko a Prusko.
· Bola tu veľmi silná šlachta – Bojari. Mali tradíciu vo vikingských kmeňoch. Mali veľkú bradu (ktorú im dal neskôr ostrihať), lebo mali určitú dôstojnosť, postavenie. Mali veľkú hospodársku moc, lebo vlastnili veľa pôdy.

Peter vedeľ že Rusko je vo veľmi zlej situácii, ale nevedel čo spraviť. Preto odišiel inkognito z Ruska do Západnej Európy, aby mohol sledovať ako sa tam panuje. V tomto období, keď bol v Európe ale Peter Veľký ešte oficiálne nevládol. Nejaký čas pracoval aj v prístave. Keď sa potom neskôr vrátil do Ruska, začal to pretláčať aj tu. Viedol tichú vojnu s Bojarmi. Získal si pod svoj vplyv aj armádu. Hoci Peter I. Veľký vládne sám a dominantne, jeho zámer je robiť reformy. Peter I. Veľký reprezentuje Osvietenský Absolutizmus. Zaznamenáva revolučné zmeny. Sú to kontrolované, vedomé zmeny, ktoré vedu k pokroku štátu. Jeho najdôležitejšími reformamy boli:
· Ostrihanie brád predstavieteľom Ruskej šlachty – Bojari – ktorý boli veľmi silný. Týmto znakom vlastne ukázal že má nad nimi moc. Potlačenie šlachty. Je to jeden zo znakov osvietenského absolutizmu.
· Zvýšenie daní
· Zlepšenie armády (kvôli nepriateľom, Baltskému moru a Čiernemu moru). Veľká časť peňazí išla práve do armády. Zavolal si do Ruska pruských dôstojníkov (Junkeri), aby cvičili jeho armádu. Zaviedli tu Pruský spôsob disciplíny a výcviku v armáde „Drill“. Je to úplné prijatie rozkazu. Vďaka Drillu sa zlepšila sila armády, a tak vyriešil otázku nepriateľov. Dosiahol výťazstvo v Severnej vojne (1700 – 1721).

Peter Veľký tu bojoval proti Švédom. Švédi prehrali, boli vyčerpaní a tak si vybojoval prístup k Baltskému moru. Dovtedy bolo Švédsko leaderom Škandinávie. Teraz jeho miesto zaujalo Rusko, aj v politickom vplyve. Nahradilo Švédsko vo vplyve na celú Škandináviu a aj na celú Európu. Vďaka tomuto prístupu k Severnému moru, neskôr Rusi porušili za Napoleona kontinentálnu blokádu. Výťazstvo dosiahol tiež v Južnej vojne proti Turkom, ktorú opäť vyhrali Rusi. Vybojoval si tak polostrov Krym a prístup k Čiernemu moru. Najvýznamnejšou korysťou bolo to Baltské more. Nevedel ako Rusko posunúť bližšie k Európe. Nakoniec postavil nové mesto: Petrohrad, ktoré sa stalo novým hlavným mestom. Vďaka tomuto mesto malo Rusko prístup k Severu. Stalo sa komunikačným centrom pre Rusov.

Podriadil si pod seba aj cirkev a celé duchovenstvo. Snažil sa poeurópštiť Rusko, chcel aby bolo také ako Európa, podobne potom aj Lenin, ktorý to ale dotiahol až do takých krajností, že sa snažil zmeniť písmo azbuku na latinku, čo sa mu ale nepodarilo. Po smrti Petra I. Veľkého nastupuje na trón Perer II. Veľký. Po ňom nastupuje manželka vnuka Petra I. Veľkého – Katarína II. Veľká. Stala sa cárovnou a druhou osvietenskou panovníčkou v Rusku. V rokoch 1773 až 1795 dochádzalo k deleniu Poľska medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Malo to 3 fázy. Prvé delenie v roku 1773 a posledné v 1795. Súčastne s Katraínou II. vládla v Rakúsku aj Mária Terézia. Katarína II. bola rovnako ako Peter I. Osvietenskou absolutistkou. Aj za jej vlády, rovnako tak ako za Petrovej, dochádza k územnému rozmachu ríše. Ale Katarína na rozdiel od Petra dosiahla tento rozmach diplomatickou cestou. Za jej vlády došlo k ďalšiemu rozšíreniu Ruska na Západ – získala Ukrajinu a časť Poľska (vtedy, keď bolo to delenie). V tomto období, 4. 7. 1776, došlo k vzniku USA. Odtiaľ prichádza späť do poľska Tadeusz Koscíuzsko. Bol to vojak, v USA bol vo Washingtonovej armáde. Po vzniku USA sa vracia do Poľska aby mu pomohol. Viedol povstanie proti Rusku, avšak toto povstanie sa nakoniec stalo zámienkou pre posledné delenie Poľska. Preto došlo k pripojeniu poslednej, tretej, časti Poľska k Rusku. Počas vlády Romanovcov, prebehla v Rusku aj protinapoleónska vojna. V tej dobe vládol cár Alexander I. Romanov. Ruské vojsko vtedy viedol maršál Kutuzov. V roku 1904 bez akéhokoľvek varovania či vyhlásenia vojny, japonské torpédové spustili paľbu na ruskú flotily na Ďalekom východe.

Ako výsledok japonského i ruského snaženia brániť vlastné záujmy v Kórei a Mandžusku, došlo k Rusko – Japonskej vojne. Ruská armáda bola vytlačená z Kórey do Mundžuska. Rusko utrpelo od Japoncov veľkú porážku na súši i na mori. Mierová zmluva z roku 1905 vyžadovala, aby Rusko opustilo aj Mundžusko a odstúpilo priľahlé územia Japonsku. Po prvýkrát v moderných dejinách prehrala západná mocnosť vojnu s ázijskou krajinou. Rusi prehrali, a preto došlo k zhoršeniu vnútornej situácie v Rusku. 22. 1. 1905 tisíce robotníkov vrátane žien a detí pokojne kráčali smerom k cárskemu palácu v Sankt Peterburgu. Prichádzali k cárovi s petíciou, v ktorej žiadali zlepšenie pracovných podmienok, viac osobnej slobody a volené národné zhromaždenie. Cárski vojaci začali zo schodov paláca strieľať do davu. Zmasakrovali stovky neozbrojených robotníkov. Tento deň vošiel do dejín ako Krvavá Nedeľa. Krvavá Nedeľa znamenala koniec všetkých pokojných pokusov o zmenu. Prepukli štrajky, vzbury a revolučné boje. Skupiny teraz už ozbrojených roľníkov prepadávali šlachticov a pálili ich majetky. Aby Mikuláš II. zastavil vzburu, súhlasil s ustanovením volenej dumy, čiže parlamentu. Duma mala navrhovať nové zákony. Hoci niektorí ľudia boli spokojní s touto zmenou, iní cítili, že duma nestačí. Ukázalo sa že mali pravdu. Liberálna politika dumy na prvých dvoch zasadaniach cára natoľko vystrašila, že dumu okamžite rozpustil. Tretie, oveľa konzervatívnejšie zhromaždenie poslancov nekompromisne potlačilo každú revolučnú aktivitu. Štvrtá duma, ktorá sa zišla roku 1912, síce dostala povolenie pokračovať v činnosti, ale v skutočnosti nemala žiadne právomoci. Výnimkou bola úloha poradcu vo veciach zahraničnej politiky.

Roku 1914 bolo Rusko zapojené do 1. svetovej vojny. Vo februári 1917 prebehla februárová revolúcia – došlo k abdikácii cára Mikuláša II. a k vzniku dočasnej vlády. Bol to pokus o vznik kapitalistickej vlády, čo znamenalo, že táto dočasná vláda reprezentovala bohatých obchodníkov. V novembri 1917 bola Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR). Je to októbrová revolúcia, lebo v Rusku nemali gregoriánsky kalendár. Neprijali v 17. storočí gregoriánsku reformu, dnes to ešte stále nieje z cirkevného hľadiska prijaté. Počas tejto revolúcie došlo k prevratu bolševikov, na čele s Leninom a Trotským. Zvrhli cára, vyvraždili celú jeho rodinu – okrem Anastázie ???.