Martin Luther nepribil svojich 95 téz kladivom na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu, ako sme sa to roky učili v dejepise. Väčšina jeho životopiscov považuje toto tvrdenie za legendu. Všetci sa však zhodli v tom, že obraz kladiva hlučne búšiaceho na bránu kostola sa viac než čokoľvek iné stal symbolom reformácie. Včera to bolo 520 rokov, čo sa tento nemecký reformátor, zakladateľ nemeckého protestantizmu, teológ a filozof narodil.

Martin Luder (sám sa neskôr premenoval na Luthera), mal starostlivo dané, čím mal v živote byť. Zámožný otec vysnil nadanému študentovi život váženého právnika a poskytol mu náležité vzdelanie na uznávanej univerzite v Erfurte. Ani ako mladík, ani ako zrelý muž Martin Luther nechodil vyšliapanými cestičkami.

Namiesto práva šiel študovať teológiu a pohodlný život právnika vymenil za život augustiánskeho mnícha. Deň začínal o tretej ráno a bol to náročný kolotoč - pôst, modlitby a práca. Žil životom askéta a predsa sa stále cítil ako hriešnik pred Bohom. Odpovede na svoje otázky hľadal v Biblii. Nielen ako mních, ale aj neskôr ako profesor na wittenberskej univerzite.

Po rokoch hľadania svoju odpoveď našiel - údajne vo veži wittenberského kláštora: ospravedlnenie pred Bohom môže človek dosiahnuť iba vierou, nie skutkami.

Toto poznanie prišlo v búrlivých časoch. Cirke v vtom období znamenala predovšetkým zdroj príjmov. Stále potrebovala peniaze, ktoré pápež investoval do rozsiahlych stavebných projektov či do luxusného života na dvore. Pohoršenie vzbudzovali nákladné vojenské výpravy a nové a nové poplatky.

Rozmáhajúcim sa zdrojom príjmov sa stal obchod s odpustkami, ktorý sa nie náhodou stal rozhodujúcou pohnútkou vzniku reformácie, teda obnovy cirkvi a obmedzenia vplyvu rímskej cirkvi.

Roku 1517 dotiahol tento biznis do dokonalosti dominikán Johann Tetzel. Luther bol vtedy kazateľom a s nevôľou sledoval, ako ľudia namiesto na spoveď chodia do mesta kúpiť si odpustky. Nedokázal sa prizerať, ako Tetzel predáva odpustky trestov za spáchanie hriechov zomrelých či dokonca za vlastné budúce hriechy. Nemorálnosť tohto obchodovania ho podnietila napísať 95 téz.

Napísal ich 31. októbra 1517. Nepribil ich na bránu kostola a nezamýšľal rozpútať nimi verejnú diskusiu. Priložil ich v liste svojim nadriadeným, pretože dúfal, že sa mu podarí tento stav napraviť.

Tézy mali obrovský ohlas.