pochádzal z kvitnúceho mesta Efezu, známeho v celom vtedajšom civilizovanom svete, v ktorom stál aj najväčší iónsky chrám radiaci sa k siedmim starovekým divom sveta. Rod Koridovcov, z ktorého pochádzal, bol bazilejským rodom Efezu, a keďže nesúhlasil s názormi svojich spoluobčanov, vzdal sa nástupníckeho práva v prospech svojho brata a žil v ústraní. Aristokratické názory na spoločnosť sa u neho spájajú s určitými pokrokovými črtami: vystupoval proti tradičnému nepísanému právu, ktoré hájili aristokrati, a stavia proti nemu štátom stanovený zákon, za ktorý sa ľudia musia biť ako za hradby rodného mesta.
Herakleitos bol samotár, tupiteľ davu a nepriateľ demokracie, v živote aj v myslení hľadal nové, dosiaľ neobjavené cesty, a preto už od svojich súčasníkov dostal prezývku SKOTEINOS - temný. Jeho štýl vyjadrovania je totiž plný antitéz, aforizmov, porekadiel a hádaniek, čiže je temný a obrazno-poetický. Tieto výrazové prostriedky používal preto, lebo sú krátke, ale obsažné, zovšeobecňujú určitý jav, naznačujú, ale neodhaľujú a majú poučný význam. Jeho myslenie je filozoficko-poetické a on sám je filozofom aj básnikom. Táto temnosť nie je vyjadrením nezrozumiteľnosti jeho filozofie, ale ocenením pojmovej hĺbky jeho učenia. V pokročilom veku sa vraj Herakleitos úplne odlúčil od ľudí a žil ako pustovník v horách, živiac sa rastlinami.
Z jeho diela O prírode sa zachovalo asi 130 zlomkov. Herakleitos svojím učením nadviazal na učenie milétskych prírodných filozofov (Táles, Anaximandros, Anaximenés) o prírode ako samostatnom a samoregulujúcom sa systéme prvopočiatkov, z ktorých vznikajú všetky veci, pričom prvopočiatok je od vecí neoddeliteľný, ale zároveň sa od nich líši, lebo je trvalý a nekonečný, kým jednotlivé veci sú len dočasné. Prvopočiatkom pre Herakleita je večne živý, SVETOVÝ OHEŇ, ktorý v porovnaní s prvopočiatkami milétskych filozofov (voda, apeiron, vzduch) predstavuje veľmi dynamický, aktívny princíp bytia. Oheň je jedinou spoločnou mierou všetkých vecí. Zmenou ohňa Herakleitos vysvetľoval všeobecný beh prírodných javov: „Zmenou ohňa je všetko a oheň je zmenou všetkého, tak ako sa tovar zamieňa za zlato a zlato za tovar.“
„Oheň žije smrťou zeme, vzduch žije smrťou ohňa, voda žije smrťou vzduchu, zem smrťou vody.“
Vzplanutím a vyhasínaním ohňa svet vystupuje so svojimi PROTIKLADMI a opäť sa doňho vracia.