Neurobí sa však nič a na všetky strany - do Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej, Tekovskej a Nitrianskej stolice - ide už v prvý februárový deň v roku 1707 posolstvo z Turčianskej stolice. Niektoré z nich ho posielajú priamo Rákoczimu, a ten ho pokladá za osobnú urážku.
V jarných dňoch roku 1707 príde do Turca pozvanie na snem do Ónodu v Boršodskej stolici, kde majú v tom čase hlavný vojenský tábor Rákocziho povstalecké vojská. Snem sa začína 31. januára za účasti predstaviteľov Turčianskej stolice. Rákoczi očakáva, že ónodsky snem odhlasuje vojenské subsídie v sume vyše dva a pol milióna zlatých a že na túto sumu prispejú páni aj zemani. Keďže proti tomuto návrhu protestujú niektoré stolice, 6. júna sa dostane na prerokovanie turčianska otázka. Číta sa obežník Turčianskej stolice a po dočítaní Rákoczi predvolá k sebe Okoličániho a Rakovského, aby z vyvýšeného miesta mohli ostatným vysvetliť, prečo písali listy župám a prečo sa priamo nezdôverili jemu. Rakovský hovorí o pohyboch vojska, nepríjemnostiach, výstupoch vojakov a dôstojníkov, o zneužívaní svojich práv, ťažkostiach s obstarávaním potravy, daniach a napokon aj o najpálčivejšej otázke, o medených peniazoch, ktoré si Rákoczi sám razil a ktoré boli príčinou všetkej biedy. Rákoczi oboch vyhlasuje za zradcov a keď sa v rokovacom šiatri rozhostí ťaživé ticho, ktoré znie ako súhlas s Turcom a odpor proti Rákoczimu, ten vyskočí a chce odísť. Vtedy Berecsényi, generál Rákocziho vojska, s výkrikom „Hodno by bolo týchto zradcov vlasti zmasakrovať!“ vytasí šabľu a Rakovského na mieste zabije. Mŕtve Rakovského telo kat priviaže o sedlo koňa a ten ho vlečie po zemi ďaleko do poľa, kde ho zahrabú. Okoličániho niekoľko dní súdia a mučia, ešte pred popravou mu trhajú telo žeravými kliešťami, potom mu nevládnemu kat zotne hlavu a pochovajú ho vedľa Rakovského. Nad Rakovského mŕtvym telom roztrhajú zástavu Turčianskej stolice a rozlámu jej pečať. Je rozhodnuté, že Turčianska stolica, najmenšia zo všetkých uhorských stolíc, bude zrušená a začlenená do susedných stolíc. Fiškál Alexander Platthy má vykonať jej rozdelenie, a keď vyhlási, že je Turčan a rozkaz nemôže vyplniť, uväznia i jeho. Potom odsúdia a uväznia ďalších 16 turčianskych zemanov. Avšak Turčania v Ónode nielen ako zemani, ale aj ako vyslanci boli osoby slobodné a zločin na nich spáchaný tým väčšmi rozvíril verejnú mienku nielen doma, ale i v celej Európe. „To je tá sloboda, v ktorej neslobodno trpieť slobodného slova“, komentuje túto udalosť kronikár Katon.