Ten sa za jeho vlády stal bezvýznamnou inštitúciou. Z vnútropolitického hľadiska má Claudiova vláda význam v tom, že cisár povolil, aby mestské úrady v Ríme mohli zastávať aj rímsky občania pochádzajúci z provincií. Spočiatku bola vláda Nera pokojná a harmonická. Potom sa všat uňho prejavila krutosť, nedôvera k okoliu. Ľud a senát ho nenávideli a tak v roku 68 nl. spáchal samovraždu. Vymrela tak juliánsko – claudiovská dynastia. Po Nerovej smrti nasledovala krátka doba zmätku. Od leta 68 nl. do jari 69 nl. vystriedali sa traja cisári. Všetci traja boli zavraždení. Tento rok síce Rímom neotriasol, ale ukázal neschopnosť senátu, ktorý sa nedokázal prejaviť ako riadiaci orgán ríše. Čiže sa rozhodovacia moc o novom cisárovi preniesla na armádu, ktorá sa v roku 69 nl. postavila v boji o cisársku moc na stranu skúseného veliteľa Flavia Vespasiána, ktorý založil novú dynastiu Fláviovcov. Prísnou daňovou politikou a dôslednou kontrolou štátnych výdajov sa mu podarilo obnoviť hospodársku stabilitu ríše. Po ňom nastupuje jeho syn Titus (79-81 nl.), ktorý bol predposledným panovníkom tejto dynastie (ešte Domitianus – tvrdá politika, prenasledovanie odporcov), ktorá vymrela v roku 96 nl. Obdobie, ktoré následovalo po Domitianovej smrti možno označiť ako vrcholnú fázu cisárstva. Ríša bola v tej dobe natoľko hospodársky a politicky natoľko upevnená, že v nej nedochádzalo k hlbším vnútorným otrasom, ktoré mali negatívne dôsledky pre celkový stav či pre cisársku moc. Výrazom tejto situácie bol rozkvet provincií aj vrcholný územný rozmach impéria. Rímska ríša dosiahla najväčšiu rozlohu za Marca Ulpia Trajana. Rieky Rýn a Dunaj sa stali prirodzenou hranicou pre Rimanov. Za riekami žili barbari – Kvádi, Góti, Húni, Markomani. Rimania stavajú limes romanus – sieť pohraničných pevností - veľké pevnosti (Casteli), mešie pevnosti (Castrunus).Trajanus rešpektoval senát, upevnil poriadok v štátnych financiách. Zakladal kolónie, staval prístavy. V roku 161 nl. nastúpil na trón Marcus Aurélius. Už za jeho vlády sa objavujú povstania v provnciách. Provincie začali odmietať nadvládu Ríma, a preto sa búrili. Rím viedol obranné vojny proti Germánom. V roku 167 nl. napadli Rímsku ríšu germánske kmene Markomanov a Quádov. Rimania nápor zastavili až v roku 171 nl. Po vláde Marca Aurélia nastúpil na trón jeho syn Comodus, a potom prišla opäť doba, keď sa cisári veľmi rýchlo striedali a kríza ríše bola už veľmi badateľná. Najvýraznejšie sa to prejavilo v poľnohospodárstve. Kríza Rímskeho cisárstva Príčiny: 1.