Vytvoril sa kolonát – veľké kusy pôdy, kde pracovali kolóni (slobodný občania). Kolóni sa však zadĺžili a stali sa z nich otroci. Ľud bol nespokojný, utekali z pôdy preč, čo malo za následok nedostatok potravín. Riešenie malo priniesť vytvorenie domén (tiež veľkostatok), ale nepomohlo to. Toto všetko malo za následok pokles hodnoty peňazí (peniaze sa čoraz viac falšovali), zdraženie tovaru => dopad na chudobných (kríza prepukla naplno). 2. Rím viedol obranné vojny proti Germánom (na tieto vojny sa vynakladalo veľa financií). 3. Prichádza nové náboženstvo z východu – kresťanstvo, ktoré sa v Ríme uchytí medzi chudobnými. Kresťanstvo - vernosť k svojmu Bohu, len jediný Boh (panovníkovi to vadilo, lebo on mal byť považovaný za boha). - mravnosť (panovník – prostitúcia, obženstvo) Roku 235 nastala v ríši vojenská anarchia, ktorá trvala až do roku 268. Možno to charakterizovať ako vrchol krízy impéria. Až Aurelianus obnovil jednotu ríše a do istej miery upevnil rozvrátené hospodárstvo. Kresťanstvo Herodes, od roku 37 pnl. kráľ Judska, zomrel roku 4 pnl. Nerozriešená otázka panovníckeho následníctva nútila cisára Augusta vyjasniť situáciu : roku 6 nl. sa judsko stalo rímskou provinciou spravovanou prokurátorom. Skutočný dátum narodenia Ježiša je bez pochýb o niekoľko rokov skorší, než sa konvenčne stanovuje. Napriek protirečeniam evanjelií sa Ježiš musel narodiť koncom Herodesovej vlády, čiže v rozmedzí rokov 6 – 4 pnl. Svoje učenie začal šíriť okolo tridsiatky, v čase prokuratúry Piláta Ponského (26 - 36). Proces a ukrižovanie sa teda museli odohrať okolu roku 30. Kresťanstvo a Rím Nový problém. Pokým kresťanské spoločenstvá jestovali v lone judaizmu (až do roku 49, ktorým kresťania zanechali obriezku ) nepredstavovali pre Rím problém. Evanielické posolstvo však hovorilo o platnosti božieho slova, obracalo sa na novú vieru a ohrozovalo aj rímskych bohov. Prenasledovanie kresťanov začalo na prelome 3. a 4. storočia. Od roku 306 začal Konštantín, či už z pragmatizmu alebo z viery viesť voči kresťanstvu ústretovú politiku. V roku 313 vydal Milánsky edikt kde prvý krát povolil kresťanstvo. Táto politika vedená počas celého 4. storočia (okrem Juliana v 361 – 363) vyvrcholila za Teodosia roku 380 triumfom kresťanstva, ktoré sa stalo štátnym náboženstvom. Tak nastal stret impéria a cirkvi. Rímska ríša vyhlásila, že má svoju moc od boha a tak je vlastne jeho svetským ramenom. Neskoré cisárstvo (284 nl.