Bližšie sa však zoznámil s Leninom až koncom roku 1912, keď odcestoval za Leninom do Krakova na rokovanie ÚV so straníckymi pracovníkmi. Tu napísal Stalin svoju prácu Marxizmus a národnostná otázka. Lenin ju hodnotil pozitívne. Stalin urobil vtedy na Lenina ten najlepší dojem.
V súvislosti s činnosťou redakcie Pravdy Lenin písal niekoľko ráz aj Stalinovi. Tieto kontakty však neboli hlboké a tak Lenin čoskoro zabudol jeho priezvisko. Nemohol teda odpovedať na list, ktorý dostal od Stalina z turuchanského vyhnanstva, kde prežil štyri roky.
Začiatkom roku 1917 bol Stalin v Krasnojarsku. Spolu so skupinou vyhnancov ho povolali do armády, ale pri lekárskej prehliadke nevyhovel. Uznali ho neschopným pre slabosť ľavej ruky. Keďže sa čas vyhnanstva krátil, dovolili Stalinovi jeho zvyšok stráviť v Krasnojarsku. Spojil sa s niektorými krasnojarskými boľševikmi, ale väčšinu večerov trávil u L. B. Kameneva, ktorý bol tiež vo vyhnanstve. 12. marca 1917, v deň návratu Stalina do Petrohradu, sa konalo zasadanie predsedníctva ústredného výboru. Keďže Stalin bol roku 1912 aktivistom ústredného výboru, bol by v predsedníctve ÚV vítaný, no pre jeho charakterové vlastnosti sa predsedníctvo vyjadrilo, aby ho prijali iba s hlasom podradným. Na druhý deň ho prijali do ústredného výboru strany.
Jar a leto 1917 prešli v nekonečných schôdzach, ktoré sa konali po celom Rusku. Všetky strany, a najmä strana boľševikov, bojovali o vplyv na masy. Pre boľševikov bolo dôležité nielen to, aby vydali politické heslá blízke náladám ľudu, ale aby dostali šikovných rečníkov a propagandistov do podnikov a vojenských oddielov. Stalin sa na túto úlohu nehodil. Od marca do októbra 1917 sa na verejných stretnutiach ujal slova len trikrát. Hoci nemal rečnícky talent, mal vynikajúci talent organizátorský. Na XI. zjazde ústredného výboru v roku 1922 bol Stalin zvolený do funkcie generálneho tajomníka. V apríli 1922 stál Lenin na čele vlády a strany a preto zvolenie Stalina do tejto funkcie nemalo charakter nového vodcu či Leninovho nástupcu. V dôsledku Leninovej choroby sa však situácia zmenila; choroba ho často odtŕhala od práce vo vedení strany. Stalin bol nielen generálnym tajomníkom, ale aj členom organizačného výboru byra a politbyra a ľudovým komisárom robotnícko-roľníckej inšpekcie a ľudovým komisárom pre otázky národností. Pod jeho vedením sa uskutočňovali nové miestne voľby straníckych výborov. Na čele najdôležitejších oddelení ÚV KSR sa ocitli jeho prívrženci – Kaganovič, Syrov a Bubnov. Medzičasom sa Leninova choroba zhoršovala a on zrejme premýšľal o svojom nástupcovi.