Zriadila sa obrovská sieť nápravno-pracovných táborov, v ktorej bolo v jednom čase až 10 miliónov väzňov. Stalin si dal skutočne záležať na tom, aby sa nikomu odtiaľ nepodarilo päťkrát ujsť tak ako jemu z cárskych väzníc. Začiatkom tridsiatych rokov sa Stalin postupne dostal do úlohy vodcu strany a štátu. Všetky veľké úspechy industrializácie a vôbec celého národného hospodárstva sa v tlači prezentovali ako priamy úspech Stalinovej vodcovskej geniality, umu a šikovnosti. Propaganda vytvárala v ľuďoch mienku, že Stalin je akási nadprirodzená osobnosť, že práve on je zárukou všetkého pozitívneho a dobrého v štáte a že všetko zlé, čo sa v štáte deje, sa deje preto, lebo súdruh Stalin o tom nevie. Takto sa začal tvoriť kult Stalinovej osobnosti. Na druhej strane – Stalin rozpútal v krajine akúsi špiónmániu. Všetky chyby, neúspechy, omyly a pohromy nie najschopnejšieho vedenia sa pripisovali trockistom, sabotérom, záškodníkom, kapitalistickým špiónom a iným kontrarevolučným živlom. Práve v tridsiatych rokoch sa konalo množstvo falzifikovaných súdnych procesov. Obvinení, mučení pri „vyšetrovaní“, sa na procesoch obviňovali sami, ba dokonca pre seba žiadali najvyšší trest – všetko pod hrozbou ďalšieho mučenia. V lete 1936 prebehol proces s Kamenevom a Zinovievom. Obaja sa pod nátlakom priznali.
Začiatkom roku 1937 nastolil Stalin na zasadnutí ÚV teóriu o zostrovaní triedneho boja a začala sa najznámejšia stalinská čistka ktorú viedol vo funkcii generálneho komisára KGB Nikolaj Ježov. V roku 1938 odsúdili aj Bucharina a Rykova. Celková čistka v straníckych orgnoch mala výnimočný rozsah, do strany potom prijali okolo 100 000 nových členov. Čistky sa robili aj v armáde. Bol popravený maršál Tuchacevskij a s ním 45% veliteľského zboru armády. Tým sa bojaschopnosť sovietskej armády práve v období blížiacej sa 2. svetovej vojny výrazne zhoršila.
Obeťou tejto čistky sa stal napokon aj samotný Ježov, ktorého dali popraviť na Stalinov príkaz.
A začala sa vojna. Pre ZSSR sa začala až 1941, pretože Hitler sa až vtedy odvážil napadnúť Rusko, hoci na začiatku vojny s ním Stalin podpísal pakt o neútočení. Keď však bol Hitler porazený, zo Sovietskeho zväzu sa stala skutočná veľmoc. Stalinova moc sa stala prakticky neobmedzenou. Samozrejme, ťažko vybojované víťazstvo sa opäť pripisovalo nezlomnej vôli, múdrosti a prezieravosti. Po vojne sa milióny väzňov ako lacná pracovná sila aktívne využívali pri obnove krajiny. A práve Leningrad, tak ťažko skúšaný počas blokády, dostal od Stalina v roku 1949 prudký úder, keď tam rozpútal jednu zo svojich čistiek.