referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Josif Vissarionovič Stalin životopis
Dátum pridania: 29.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: werrnaya
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 900
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 50s
Pomalé čítanie: 17m 45s
 
Josif Vissarionovič Stalin (vlastný menom Džugašvili) sa narodil 21. decembra 1879 v gruzínskom mestečku Gori v rodine chudobného obuvníka Vissariona Ivanoviča Džugašviliho, nevzdelaného a hrubého človeka. Čoskoro po narodení Sosa (tak totiž volali Stalina v detstve) otec opustil rodinu a odsťahoval sa do Tiflisu, kde nejaký čas pracoval v továrni na výrobu obuvi, chorľavel a zomrel, keď bol Stalin ešte chlapec. Stalinova matka Jekaterina Georgievna, rodená Heladzeová, pochádzala z roľníckej rodiny ako jej muž. Na živobytie si zarábala šitím a praním bielizne. Nemala čas na výchovu syna a tak trávil väčšinu času na ulici. V detstve prekonal kiahne, po ktorých mu na tvári zostali stopy. Pri náhodnej dopravnej nehode ako dvanásťročný utrpel úraz ľavej ruky, ktorá mu postupne zakrnievala – bola kratšia a slabšia ako druhá. Stalin svoju čiastočne chromú ruku starostlivo ukrýval – v prítomnosti ľudí sa nevyzliekal a zriedkavo sa ukázal aj lekárom. Nerád sa kúpal a nikdy sa nenaučil plávať.
Od detstva boli Stalinove charakteristické vlastnosti tvrdohlavosť a úsilie prevýšiť svojich druhov. No keďže bol nízky a fyzicky slabý, nemohol rátať s úspechom v chlapčenských bitkách a vždy sa bál, že ho zbijú. Od malička bol nevľúdny a pomstychtivý a celý život nemal v láske vysokých a fyzicky silných ľudí. Úsilie získať si slávu ovládlo um a city Stalina veľmi skoro. Bol však chudobný „prišelec“ (príslušník neruského národa) a chápal, že chudobný gruzínsky mladík z provinčného mestečka nemá v cárskom Rusku veľké šance.
Keď mal Stalin osem rokov, matka ho dala do teologickej školy v rodnom meste. Štvorročnú školu vychodil za šesť rokov. Šlo mu to ťažko, pretože vyučovanie prebiehalo zväčša v ruskom jazyku. Stalin vedel po rusky dobre písať, ale hovoriť plynule sa nenaučil; po rusky hovoril pomaly, ticho a so silným gruzínskym prízvukom. Roku 1894 ho prijali do tifliského teologického seminára. Panovalo tam ovzdušie falošnosti a donášačstva. Dodržiaval sa prísny režim a takmer vojenská disciplína.
Seminár mal na Stalina aj iný vplyv – rozvinul aj jeho už skôr nadobudnuté vlastnosti, napr. prefíkanosť, úskočnosť a surovosť. Už ako seminarista sa stal členom prvej gruzínskej sociálnodemokratickej organizácie Mesame-
-dasi. Prečítal veľa kníh ruskej umeleckej klasiky a tiež si obľúbil nelegálnu literatúru. Práve za toto a za založenie sociálnodemokratického krúžku ho v roku 1899 zo seminára vylúčili.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Roj Medvedev – Stalin a stalinizmus, Július Mader – Richard Sorge, Internet: www.russia.ru www.google.sk
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.