Roku 1952 boli rokovania pre zásadné nezhody prerušené, hrozili nové boje. Nový prezident USA Eisenhower hrozil jadrovými zbraňami. Táto hrozba napomohla obnoveniu jednaní o prímerí. Polostrov však zostal rozdelený. Vojna skončila v roku 1953.
OBETE:
Južná Kórea - milióny civilistov, tisíce vojakov
OSN - 50 000 vojakov (z toho 33 000 USA)
Severná Kórea a Čína - 2 milióny vojakov, milión civilistov
- Za túto cenu bola na 20 rokov zastavená komunistická expanzia v Ázii.
DOSLEDKY VOJNY
Kórejská vojna bola dôležitou etapou vo vývoji studenej vojny. Ukázalo sa, že veľmocenské súperenie môže prerásť do otvoreného konfliktu a že ani jedna z veľmocí nemá záujem o priame vzájomné stretnutie s ohľadom na ničivosť jadrových zbraní.
Takisto ovplyvnila aj vývoj vzťahov medzi ZSSR a Čínou. Aj keď sa zo začiatku zdalo, že vojenský konflikt posilnil sovietsko-čínske spojenectvo, skutočnosť, že ZSSR sa do vojny priamo neangažoval a Čína si od neho musela vojenské dávky riadne kupovať, vniesla do vzájomného vzťahu vážne tiene.
DEMILITARIZOVANÉ PÁSMO (DMP)
50 rokov po tom, čo vojnu prerušilo neisté prímerie, stoja proti sebe dve z najničivejších armád sveta. Keby vojna medzi severom a juhom mala znovu vypuknúť, všetko by pravdepodobne začalo tu. Je to najväčšie problematické "územie nikoho" s rozlohou viac ako 2500 km štvorcových. Na svete je mnoho nebezpečnýh miest (Kašmír, Čečensko, západný breh Jordánu), ale DMP je pravdepodobne najhrozivejší zo všetkých, ak vezmeme do úvahy ohromnú palebnú silu a politickú hru na oboch stranách. Pozdĺž línie, dlhej 238 km, ktorá rozdeľuje Kórejský polostrov, stoja výborne vycvičené státisícové zbory. Tento stav trvá od podpísania dohody o prímerí. DMP malo slúžiť ako nárazníkové pásmo, kde sa nesmeli sústreďovať vojenské jednotky a ťažké zbrane ako delá či tanky. Priamo uprostred vedie politická hranica medzi oboma štátmi - vojenská demarkačná línia. Tá prechádza tzv. "dedinou prímeria" Pchanmundžom - je to však len zopár konferenčných miestností, ktoré sa nazývajú aj spoločným bezpečnostným územím. Práve tu sa podpísala dohoda o prímerí, zároveň je to jediné miesto v DMP, kde sa stretávajú zástupcovia Sev. a Juž. Kórei a OSN, aby riešili vojenské, politické a logistické otázky.
Severná ani Južná Kórea sa dodnes neuznali ako suverénne štáty. Napätie medzi nimi je najviac citeľné práve v DMP. Snahy o zmierenie severu a juhu komplikuje nepriateľstvo Sev. Kórei s USA, ktoré sú najsilnejším spojencom Juž. Kórei.
Jediná juhokórejská dedina vo vnútri DMP je Tesong-dong s 225 obyvteľmi.