Pojem "studená vojna" sa vžil pre označenie vzťahu konfliktného charakteru medzi dvoma superveľmocami, prípadne neskôr medzi dvoma blokmi, okolo ktorých vznikol.
Ako povedal odborník na kórejské dejiny Bruce Cummings: "Tu bola studená vojna studenšia než kdekoľvek a svete".
Kráľovstvo Silla zjednotilo v roku 668 s pomocou Číny väčšinu územia, ktorú pozáme pod pojmom Kórejský polostrov. Ďalších 10 storočí zostala Kórea v podstate jednotným štátom aj napriek nájazdom Mongolov, Japoncov a Mandžuov.
Čínsko-japonská vojna v roku 1894-1895 bola dôsledkom sporov medzi Japonskom a Čínou o nadvládu nad Kóreou. V roku 1910 Japonsko polostrov anektovalo. Počas 2. svetovej vojny došlo k dohode spojencov, že Kórea sa má stať samostatným štátom. Dvaja plukovníci americkej armády dostali za úlohu vytýčiť líniu, ktorá by Kóreu dočasne (do kapitulácie japonskej armády) rozdelila na okupačné zóny ZSSR a USA. Rozhodlo sa, že polostrov bude rozdelený pozdĺž 38. rovnobežky. ZSSR súhlasilo. Pod kontrolou USA zostal ľudnatejší juh, ZSSR kontroloval priemyselný sever. V roku 1948 bola v južnej časti Kórei vyhlásená Kórejská republika na čele s prezidentom Li Syn-manom, neskôr toho istého roku bola v Severnej Kórei vyhlásená Kórejská ľudovo-demokratická republika na čele s komunistickou Kórejskou stranou práce a prezidentom Kim Ir-senom.
Oba kórejské štáty si nárokovali právo na kontrolu nad celým polostrovom. Vojenské jednotky USA a ZSSR boli do polovice roku 1949 z Kórei stiahnuté. Severná Kórea sa snažila rozšíriť komunistickú vládu po celom polostrove. Zahájenie vojny bolo výsledkom iniciatívy vodcu Kim Ir-sena, ktorý Stalinovi tvrdil, že ovládnutie juhu je otázkou veľmi krátkeho času. Mao Ce-tung inváziu odporučil a neskôr aj ZSSR dal súhlas k útoku. Po jeho zahájení (25.7.1950) vojenské jednotky rýchlo postupovali na juh. USA boli prekvapené. Cieľom členských štátov OSN bolo zničiť severokórejské sily a zjednotiť krajiny. Jednotky OSN začali postupovať na sever a čoskoro sa priblížili k hraniciam Čínskej ľudovej republiky. Čínske vojská sa však začali zapájať do bojov a začiatkom roku 1951 boli sily OSN zatlačené hlboko na juh od 38. rovnobežky. ČĽR bola vyhlásené OSN za agresora a zároveň začali diskusie o ďalšom vývoji konfliktu a prvé pokusy o prímerie. Avšak aj počas nich prebiehali boje. V druhej polovici roku 1951 bola dosiahnutá dohoda o línii prímeria, ktorá sa odchyľovala od 38. rovnobežky v prospech Južnej Kórei.

Roku 1952 boli rokovania pre zásadné nezhody prerušené, hrozili nové boje. Nový prezident USA Eisenhower hrozil jadrovými zbraňami. Táto hrozba napomohla obnoveniu jednaní o prímerí. Polostrov však zostal rozdelený. Vojna skončila v roku 1953.
OBETE:
Južná Kórea - milióny civilistov, tisíce vojakov
OSN - 50 000 vojakov (z toho 33 000 USA)
Severná Kórea a Čína - 2 milióny vojakov, milión civilistov
- Za túto cenu bola na 20 rokov zastavená komunistická expanzia v Ázii.
DOSLEDKY VOJNY
Kórejská vojna bola dôležitou etapou vo vývoji studenej vojny. Ukázalo sa, že veľmocenské súperenie môže prerásť do otvoreného konfliktu a že ani jedna z veľmocí nemá záujem o priame vzájomné stretnutie s ohľadom na ničivosť jadrových zbraní.
Takisto ovplyvnila aj vývoj vzťahov medzi ZSSR a Čínou. Aj keď sa zo začiatku zdalo, že vojenský konflikt posilnil sovietsko-čínske spojenectvo, skutočnosť, že ZSSR sa do vojny priamo neangažoval a Čína si od neho musela vojenské dávky riadne kupovať, vniesla do vzájomného vzťahu vážne tiene.
DEMILITARIZOVANÉ PÁSMO (DMP)
50 rokov po tom, čo vojnu prerušilo neisté prímerie, stoja proti sebe dve z najničivejších armád sveta. Keby vojna medzi severom a juhom mala znovu vypuknúť, všetko by pravdepodobne začalo tu. Je to najväčšie problematické "územie nikoho" s rozlohou viac ako 2500 km štvorcových. Na svete je mnoho nebezpečnýh miest (Kašmír, Čečensko, západný breh Jordánu), ale DMP je pravdepodobne najhrozivejší zo všetkých, ak vezmeme do úvahy ohromnú palebnú silu a politickú hru na oboch stranách. Pozdĺž línie, dlhej 238 km, ktorá rozdeľuje Kórejský polostrov, stoja výborne vycvičené státisícové zbory. Tento stav trvá od podpísania dohody o prímerí. DMP malo slúžiť ako nárazníkové pásmo, kde sa nesmeli sústreďovať vojenské jednotky a ťažké zbrane ako delá či tanky. Priamo uprostred vedie politická hranica medzi oboma štátmi - vojenská demarkačná línia. Tá prechádza tzv. "dedinou prímeria" Pchanmundžom - je to však len zopár konferenčných miestností, ktoré sa nazývajú aj spoločným bezpečnostným územím. Práve tu sa podpísala dohoda o prímerí, zároveň je to jediné miesto v DMP, kde sa stretávajú zástupcovia Sev. a Juž. Kórei a OSN, aby riešili vojenské, politické a logistické otázky.
Severná ani Južná Kórea sa dodnes neuznali ako suverénne štáty. Napätie medzi nimi je najviac citeľné práve v DMP. Snahy o zmierenie severu a juhu komplikuje nepriateľstvo Sev. Kórei s USA, ktoré sú najsilnejším spojencom Juž. Kórei.
Jediná juhokórejská dedina vo vnútri DMP je Tesong-dong s 225 obyvteľmi.

Sú to len potomkovia predvojnových obyvateľov s rodinami. Živia sa farmárčením, farmy sú relatívne veľké - 9 ha, obyvatelia sú oslobodení od platenia daní, takže zarábajú cca 54000 dolárov ročne. Chlapci nemusia nastúpiť na vojenskú službu - pre ostatných je to povinné.
OBYVATEĽSTVO
Kórejci sú potomkovia kočovných kmeňov zo severozápadnej Ázie a patria k najhomogénnejším národom sveta. Majú spoločnú dávnu históriu aj zemepisnú polohu, preto bolo náhle rozdelenie po kórejskej vojne také bolestivé. Vďaka DMP boli rodiny asi 7 miliónov ľudí rozdelené. Od roku 1953 je zo strany Severnej Kórei akákoľvek komunikácia (pošta, telefóny, stretnutia) prerušená - až na výnimky. po summite v roku 2000 povolili vedúci predstavitelia oboch štátov 1200 rodinám stretnutie. Ďalších stotisíc mien je v poradovníku.
SÚČASNOSŤ
Povojnové roky so sebou zďaleka nepriniesli dokonalý mier. Pchong-jang obnovil nukleárny program, všetci sa obávajú ďalšieho vražedného konfliktu. Pred rokom severokórejská vláda naznačila, že tajne obohacuje urán na výrobu jadrových zbraní.
Sever - 20 rokov po vojne bol na tom lepšie - nerasné suroviny (uhlie, železo) + viac ťažkého priemyslu. No teraz izolovaná, komunisticky ovládaná Sev. Kórea slabne - vďaka centralizovanej politike a ideológii žiadajúcej sebestačnosť krajiny. Krajinu často postihujú záplavy, suchá, nedostatok je paliva, potravín, energie.
Juh - aj napriek nedávnej ekonomickej kríze tento demokratický juh prekvitá. Je to vďaka exportným konglomerátom - s Japonskom, USA a západnou Európou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kórejská vojna (1950-1953)