Pojem "studená vojna" sa vžil pre označenie vzťahu konfliktného charakteru medzi dvoma superveľmocami, prípadne neskôr medzi dvoma blokmi, okolo ktorých vznikol.
Ako povedal odborník na kórejské dejiny Bruce Cummings: "Tu bola studená vojna studenšia než kdekoľvek a svete".
Kráľovstvo Silla zjednotilo v roku 668 s pomocou Číny väčšinu územia, ktorú pozáme pod pojmom Kórejský polostrov. Ďalších 10 storočí zostala Kórea v podstate jednotným štátom aj napriek nájazdom Mongolov, Japoncov a Mandžuov.
Čínsko-japonská vojna v roku 1894-1895 bola dôsledkom sporov medzi Japonskom a Čínou o nadvládu nad Kóreou. V roku 1910 Japonsko polostrov anektovalo. Počas 2. svetovej vojny došlo k dohode spojencov, že Kórea sa má stať samostatným štátom. Dvaja plukovníci americkej armády dostali za úlohu vytýčiť líniu, ktorá by Kóreu dočasne (do kapitulácie japonskej armády) rozdelila na okupačné zóny ZSSR a USA. Rozhodlo sa, že polostrov bude rozdelený pozdĺž 38. rovnobežky. ZSSR súhlasilo. Pod kontrolou USA zostal ľudnatejší juh, ZSSR kontroloval priemyselný sever. V roku 1948 bola v južnej časti Kórei vyhlásená Kórejská republika na čele s prezidentom Li Syn-manom, neskôr toho istého roku bola v Severnej Kórei vyhlásená Kórejská ľudovo-demokratická republika na čele s komunistickou Kórejskou stranou práce a prezidentom Kim Ir-senom.
Oba kórejské štáty si nárokovali právo na kontrolu nad celým polostrovom. Vojenské jednotky USA a ZSSR boli do polovice roku 1949 z Kórei stiahnuté. Severná Kórea sa snažila rozšíriť komunistickú vládu po celom polostrove. Zahájenie vojny bolo výsledkom iniciatívy vodcu Kim Ir-sena, ktorý Stalinovi tvrdil, že ovládnutie juhu je otázkou veľmi krátkeho času. Mao Ce-tung inváziu odporučil a neskôr aj ZSSR dal súhlas k útoku. Po jeho zahájení (25.7.1950) vojenské jednotky rýchlo postupovali na juh. USA boli prekvapené. Cieľom členských štátov OSN bolo zničiť severokórejské sily a zjednotiť krajiny. Jednotky OSN začali postupovať na sever a čoskoro sa priblížili k hraniciam Čínskej ľudovej republiky. Čínske vojská sa však začali zapájať do bojov a začiatkom roku 1951 boli sily OSN zatlačené hlboko na juh od 38. rovnobežky. ČĽR bola vyhlásené OSN za agresora a zároveň začali diskusie o ďalšom vývoji konfliktu a prvé pokusy o prímerie. Avšak aj počas nich prebiehali boje. V druhej polovici roku 1951 bola dosiahnutá dohoda o línii prímeria, ktorá sa odchyľovala od 38. rovnobežky v prospech Južnej Kórei.