PROTIFAŠISTICKÝ ODBOJ NA SLOVENSKU
A SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE

Na Slovensku postupne narastala nespokojnosť s režimom a s kolaboráciou Nemeckom. Výrazne k tomu prispel aj vývoj na frontoch svetovej vojny. Aj keď životná úroveň na Slovensku bola na vojnové pomery veľmi dobrá, vyššia ako
v susedných krajinách, obyvateľstvo nebolo s vládou spokojné. Nespokojnosť postupne prerastala do organizovaného odboja. Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) dôsledne uplatňovala zásadu " jeden národ - jedna strana ", čím zbavovala opozíciu v Slovenskej republike akejkoľvek základne. Opozičná tlač bola zastavená, zostávajúce noviny cenzúrované, informácie usmerňované úradom propagandy. V ústave bol zakotvený zákaz štrajkov a nesúhlas s vládnou politikou bol kriminalizovaný.
Organizovaný odboj začali skupiny zložené z bývalých politikov, ktorých strany boli pod nátlakom zlúčené s HSĽS. Tomuto zoskupeniu sa hovorilo občiansky blok. Patrili tam aj sociálni demokrati. Veľa prívržencov bolo medzi evanjelikmi, ktorí boli nespokojní s privilegovaným postavením katolíckej cirkvi a s politickým klerikalizmom, ktorý zaujal dominantné postavenie. Občiansky blok sa štátoprávne orientoval na obnovu Československa, pričom bola sporná jeho budúca podoba. Prívrženci jednoduchej reštitúcie predmníchovských pomerov boli v menšine, zatiaľ čo väčšina sa prikláňala k nejakému variantu demokratickej slovenskej autonómie. Občianske skupiny sa orientovali na spoluprácu s emigračnou Česko– slovenskou vládou v Londýne.
Komunisti začali takmer od začiatku existencie Slovenska aktívny organizovaný odboj. Komunistická strana bola zakázaná a organizovala sa ilegálne. V štátoprávnej oblasti bola medzi ňou a občianskym blokom neprekonateľná bariéra, lebo neuznávala ani predvojnové Československo, ani jeho demokratický systém a presadzovala projekt "sovietskeho " Slovenska, čo znamenalo pripojenie Slovenska k Sovietskemu zväzu. Komunisti vydávali početné letáky, ilegálne noviny, zorganizovali niekoľko štrajkov, a tiež rozsiahlu spravodajskú službu pre zahraničie.
Vláda za pomoci rozsiahleho policajného aparátu sledovala všetkých podozrivých. Už v júni 1939 odhalila napr. odbojovú organizáciu Revolučná mládež Slovenska, ktorá združovala predovšetkým mladých študentov a robotníkov.