Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Holokaust
Dátum pridania: | 01.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Gina | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 978 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
Pomalé čítanie: | 20m 0s |
Opäť mala rôzne formy.: od mlčania, cez nosenie potravy
do úkrytov až po aktívnu pomoc s rizikom ohrozenia života vlastnej rodiny. Nebezpečným situáciám sa nevyhli ani malé deti. V súvislosti s tým pozorujeme špecifický jav. Rodičia dokázali deťom vnútiť vedomie, že určité veci musia alebo nesmú robiť. Rovnako ako aj dospelí museli zachovať pokoj a disciplínu najmä
v nebezpečných situáciách. Ich správanie patrilo k dôležitým predpokladom prežitia celej rodiny. Takúto disciplínu dokázali dospelí vštepiť aj celkom malým deťom, ktoré ešte nemohli chápať, o čo ide. Ale nie každý dokázal zvládnuť veľký psychický tlak. Neboli ojedinelé prípady, že židia nevydržali a sami sa prihlásili úradom. Príchod slobody mal jedinečnú a neopakovateľnú podobu pre každého, teda aj pre tých, ktorí sa dočkali konca vojny na území Slovenska. Rozmanitosť vonkajších foriem zjednocoval spoločný faktor : radosť z oslobodenia, ale aj zármutok
nad osudmi blízkych.
Z Á V E R
Podľa zistených údajov bolo spolu deportovaných do koncentračných táborov asi 70 000 osôb, ďalších asi 20 000 z maďarského územia. Treba si uvedomiť, že
za abstraktnými číslami sú skryté mená konkrétnych ľudí - najbližších rodinných príslušníkov, príbuzných, priateľov. Predstavujú súčasť ich minulosti, ale zároveň naďalej ostávajú zložkou ich súčasného života. S touto skutočnosťou sa vyrovnávajú dodnes.: hoci nie každý žid zažil tábory osobne, prakticky všetkých bez výnimky trápia spomienky na osud mŕtvych. Šoa, veľké nešťastie prežívalo v ľudoch (fyzicky aj psychicky ) ešte dlho potom, ako sa oficiálne skončilo porážkou nacizmu. T.W. Adorno túto skutočnsoť vyjadril známou metaforou, že po Osviečine sa nedajú písať básne.
Holokast sa nesmie stať zabudnutou minulosťou, mŕtvym obdobím. Počas tohto leta som navštívila koncentračný tábor Dachau v Nemecku. Na obrovskej kamennej tabuli boli vyryté v mnohých jazykoch dve slová : NIKDY VIAC ! A snáď toto je to posolstvo, ktoré sme povinní odovzdávať svojim deťom a my, ako učitelia aj svojim žiakom. Aby sme vychovali generácie, ktoré nedovolia, aby sa niečo také ešte raz zopakovalo.
Zdroje: Lipták,L.: SLOVENSKO V 20. STOROČÍ. Kalligram, Bratislava 2000., Salner,P.: PREŽILI HOLOKAST. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1997