Od čias, keď sa Praha stala hlavným mestom rímsko - nemeckej ríše a sídlom univerzity, veľmi citlivo reagovala na všetky problémy európskej politiky. Najmä pápežský rozkvet – schizma, keď boli na čele rímskej cirkvi dvaja a od roku 1409 dokonca traja pápeži, sa veľmi ťažko pociťoval. Súčasníci v ňom videli hlavnú príčinu všetkých ostatných spoločenských problémov. Prostredníctvom českých kázní v pražskej betlehemskej kaplnke sa tieto myšlienky dostávali aj medzi jednoduchý ľud. Od roku 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke profesor pražskej univerzity Majster Jan Hus. Vo svojich kázňach vyčítal cirkevným a svetským hodnostárom, že nežijú podľa Božích prikázaní. Hlásal, že iba spravodlivý a cnostne žijúci pán môže poddaným vládnuť. Príčinu všetkého zla a nespokojnosti videl v bohatstve cirkevných hodnostárov. Keď mu pražský biskup zakázal kázne v Betlehemskej kaplnke, pokračoval v kazateľskej činnosti na českom vidieku. V roku 1414 sa zišiel v Kostnici koncil, na ktorý pozval rímsky kráľ Žigmund Luxemburský aj Jan Husa. Hus prijal pozvanie, lebo veril, že cirkevný snem mu dá za pravdu pri verejnom rozhovore. Keď Jan Hus odmietol odvolať články svojho učenia označené za bludné, koncil s ním odmietol diskutovať. Jan Hus bol odsúdený ako kacír a 6. júla 1415 za živa upálený. Zvesť o upálení Jana Husa vyvolala v Čechách veľké vzbúrenie. Česká a moravská šľachta zaslala koncilu protestný list, na ktorý privesilo svoje pečate 452 šľachticov. Zástancovia Husovho učenia sa začali nazývať husitmi. Pokladali sa za pravých kresťanov, čo demonštrovali prijímaním pod obidvoma spôsobmi (chlieb a víno ). Symbolom tejto „ pravej viery ” bol kalich. Husovo učenie sa stalo ideologickou zbraňou husitského revolučného hnutia. Od jari1419 sa husiti schádzali v jednotlivých krajoch Čiech, na návršiach a kopcoch, chodievali ozbrojení. Najväčšie púte boli pri Hradci na hore Oreb a v južných Čechách na hore Tábor. Otvorené bojové vystúpenie husitov v Prahe zorganizoval v lete a v jeseni 1419 Ján Želinský, ktorý zaútočil vo svojich kázňach proti feudálom a prudko napadol kráľa Václava IV. Nové nepokoje nastali v septembri 1419 po správe smrti kráľa. K bojujúcemu ľudu sa pridal veliteľ vyšehradskej posádky Ján Žiška z Trocnova. Husiti sa rozštiepili na dva základné prúdy. Na radikálne a ľudové krídlo.