Strediskom ľudového krídla bolo mesto tábor, ktoré predstavovanom revolučnom vystúpení požadovalo odstránenie feudalického poriadku a nastolenie spoločenskej rovnosti, na umiernené, meštianske krídlo usilujúce sa iba o reformu cirkvi. radikálnu časť husitov tvorila pražská chudoba a vidiecky ľud, umiernených predstavovalo najmä pražské meštianstvo a šľachta. Táborskí husiti sa usilovali položiť základy novej spoločnosti, riadiacej sa zásadami rovnosti a bratstva. zrušili feudálne výsady a práva, odstránili súkromné vlastníctvo. Jeden z deviatich hajtmanov v tábore bol Ján Žiška. Kráľ Žigmund sa rozhodol vojensky poraziť husitov a dosiahol u pápeža vyhlásenie križiackej výpravy proti husitským Čechám. Pod vedením Jána Žišku porazili 14. júla 1420 husiti križiakov vo Vítkove. V čase obliehania Prahy vznikol spoločný husitský program nápravy kresťanstva, tzv. štyri pražské artikuly, ktorý vyvieral z triednych záujmov meštiansko – šľachtického krídla Husitského hnutia :
1. aby slovo Božie bolo slobodne kázané
2. aby sviatosť oltárna bola prijímaná pod obidvoma spôsobmi
3. aby sa trestali ťažké hriechy
4. aby sa odstránilo svetské panovanie cirkvi
Po potlačení rozporov v štáte roku 1421 – 1422 v husitskom hnutí nastalo obdobie prevahy meštianskej opozície trvajúce do roku 1437. V zhode s jej zásadami pokračoval aj Ján Žiška. Vpády križiakov do Čiech odplácali husiti výpadmi za hranice. Boli to tzv. „ spanilé jazdy .” Ich cieľom bola snaha získať v okolitých krajinách spojencov. Vroku1428 smerovala ich výprava do Sliezska a v roku 1429 – 1430 do Nemecka. Táboristi vedení geniálnym vojvodcom Jánom Žiškom z Trocnova a po jeho smrti Prokopom Holým boli neporaziteľní. Roku 1431 zorganizoval Žigmund najväčšiu križiacku výpravu proti husitom. Križiacke vojská pritiahli k Domažliciam, no rozutekali sa, len čo začuli hrmot husitských vozov a slávnu husitskú pieseň KTOŽ JSÚ BOŽÍ BOJOVNÍCI. Cisár a pápež sa nakoniec presvedčili, že husitov nemožno vojensky poraziť.
Únava z ustavičných bojov postupne otupovala ostrie revolučného hnutia. husitský tábor sa rozkladal. Pokračujúce boje škodili obchodu a bránili meštianstvu využiť dosiahnuté výhody. Na ďalšom pokračovaní revolučného zápasu mala záujem už iba chudoba a jej ozbrojená moc – poľné vojsko. Cisár a pápež využili rozpory medzi husitskými skupinami. Husitská šľachta a väčšina miest boli ochotné dohodnúť sa s cirkvou a Žigmundom. Nezhody v husitskom hnutí viedli k bratovražednej bitke pri Lipanoch 30. mája 1434, v ktorej husiti premohli husitov. V bitke padlo vyše 10 000 bratov z poľných vojsk, medzi nimi aj Prokop Holý. Česká šľachta zvolila Žigmunda za kráľa.