mladoosmanské hnutie, ktoré videlo východisko z krízy v poeuropštení ríše, zavedení “osmanského“ občianstva, ktoré by odstránilo národnostne konflikty. Taktiež chceli nahradiť sultánovú despociu konštitučným monarchistickým zriadením. V tom čase vládol v Osmanskej ríši sultán Abdülaziz, ktorý bol typický orientálny tyran, ktorý plytval štátnymi prostriedkami na svoje záľuby a neresti. Mal napríklad hárem s 900 konkubínami. Mladoosmanské hnutie podporoval vplyvný Midhat paša, no proti nim stala drvivá väčšina mocných. Išlo najme o feudálnu aristokraciu, starých dôstojníkov a byrokraciu. 29-30 mája 1876 prebehla tzv. nočná palácová revolúcia. Mladoosmanské hnutie si vynútilo novú ústavu, ktorá bola, ale v roku 1878 zrušená. A tak ako všetky predchádzajúce reformné pokusy nemalo ani toto turecké nacionalistické hnutie na úspech. 1.2. Povstanie v Bosne a Hercegovine (1875-1877)

Toto povstanie vypuklo živelne ako roľnícka vzbura proti štátnemu daňovému bremenu a proti núteným prácam na panskom a proti tretinovej dani odvádzanej feudálnym pánom. Súčasne malo toto povstanie aj národno- oslobodzovací charakter a to z toho dôvodu, že bolo namierene proti diskriminácii veľkej väčšiny sociálne nižšie postaveného kresťanského obyvateľstva (srbského a chorvátskeho) moslimskou vládnucou menšinou. Išlo najme o statkárov, ktorý vykorisťovali kresťanské obyvateľstvo. Charakter národno-oslobodzovacieho povstania bol neskôr potvrdení tím, že povstalecké výbory zaradili do svojho spoločného programu okrem pozemkovej reformy aj zrovnoprávnenie kresťanského obyvateľstva s moslimským a žiadali tiež vytvorenie autonómneho štátu. Povstalci mali veľkú podporu v Čiernej Hore, Srbsku i uhorskom Chorvátsku. Tieto kmeňovo spriaznené krajiny im poskytli zbrane, muníciu, no aj dobrovoľníkov. Ako národno-oslobodzovací boj chápali toto povstanie aj tajné revolučné organizácie a liberáli v Taliansku, Anglicku, Francúzku, Rusku, Rakúsko-Uhorsku, Nemecku a dokonca aj v USA. V týchto krajinách sa vytvorili výbory na pomoc povstalcom.
Týmto povstaním, ktoré vzrušilo celu Európu, vstúpila Bosna a Hercegovina po tristo rokoch, kedy bola pod tureckou nadvládou, po prvý raz na arénu medzinárodnej politiky. Povstanie bolo nakoniec Turkmi potlačené a po berlínskom kongrese bolo turecká nadvláda nad touto oblasťou vystriedaná nadvládou Rakúsko-Uhorska. No význam tohto povstania bez ohľadu nato pretrváva. Toto povstanie zahájilo novú fázu celého národno-oslobodzovacieho hnutia na Balkáne.