Bulharsko si uvedomovalo, že bez podpory Ruska nebude môcť v blízkej budúcnosti otvoriť macedónsku otázku. V roku 1894 musel Stambolov podať demisiu a novej vláde sa už podarilo vzťahy s Ruskom normalizovať. Nakoniec bola podpísaná vzájomná zmluva o vojenskej pomoci proti Turecku. Súčasne nastolenie rusofilského režimu v Srbsku viedlo k podpísaniu zmluvy o priateľstve a spojenectve. Ruský vplyv v Bulharsku však už nikdy nebol taký ako v prvých rokoch po rusko-tureckej vojne. Väčší vplyv v Bulharsku si vytvorili dovozom kapitálu Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Francúzsko. Ich pomer síl v bulharskom priestore bol vyrovnaný a preto sa Bulharsko prikláňalo raz k Trojspolku a raz k Dohode. No po balkánskej vojne sa podarilo poskytnutím vysokej pôžičky Nemeckom prikloniť Bulharov na stranu Trojspolku.

Srbsko- na rozdiel od Bulharska prešlo Srbsko opačným vývojom od austrofilskej k rusofilskej orientácii. Hlavnými predstaviteľmi austrofilskej orientácie boli panovníci Milan Obrenovič a jeho syn Alexander.Obaja vládli pomerne autoritatívnym spôsobom a podľa liberálnej ústavy z roku 1869 mali v rukách dosť veľkú moc a mohli rozhodovať o zahraničnom smerovaní krajiny. Milan spočiatku sympatizoval s Ruskom, no zavrhol naň po sanstefánskom miery a berlínskom kongrese, kde Rusko viac pomohlo Bulharsku ako Srbsku. Taktiež Rusko dalo súhlas na obsadenie Bosny a Hercegoviny rakúskymi vojskami a tím narušilo juhoslovanské zjednocovacie hnutie. Okrem toho v tom období malo väčší vplyv na Balkáne Rakúsko-Uhorsko ako Rusko. Milan podpísal tajnú dohodu s monarchiou v ktorej sa zriekol nárokov na Bosnu a Hercegovinu a prakticky sa vzdal aj možnosti ovládať zahraničnú politiku, lebo sa zaviazal nepodpísať žiadnu zmluvu bez rakúskeho súhlasu.
Austrofilizmus, ktorý bol podporovaný kniežaťom Milanom nemal podporu obyvateľstva. Toto smerovanie mohlo vyhovovať maximálne veľkostatkárom a veľkoobchodníkom, ktorý boli napojení na rakúsko-uhorský trh. No táto vrstva nebola vôbec početná. Vo voľbách v roku 1883 odovzdala väčšina voličov svoj hlas opozičnej, radikálnej strane, ktorá podporovala zblíženie Srbska s Ruskom a zjednotenie všetkých Juhoslovanov pod Srbskom. Túto stranu volila najme maloburžoázia a roľníci. Druhá skončila liberálna strana, volená najme strednou buržoáziou a obchodníkmi. Kráľ sa najprv pokúsil potlačiť radikálov násilím, no množiace sa vzbury ho prinútili nájsť s nimi spoločnú reč. Prijal novú veľmi liberálnu ústavu a abdikoval v prospech svojho 13 ročného syna Alexandra. Politická kríza však panovala aj za nového panovníka.