Alexander už po troch rokoch zrušil ústavu a vrátil sa k despotickému vládnutiu podľa vzoru svojho otca. Zriadenie medzinárodnej finančnej kontroly nad srbskými štátnymi financiami a škandalózne manželstvo Alexandra s omnoho staršou ženou pripravili kráľovský dvor aj o poslednú dôveru. Pád bol spečatení potom čo sa k protikráľovskej opozícii radikálov a pravoslávneho duchovenstva pripojili aj dôstojníci.
V roku 1903 sa uskutočnil sa májoví prevrat kde bol zavraždení kráľovský pár. Novým kráľom sa vstal Petr Karadjordjevič. Obnovila sa ústava z roku 1888 a bol zavedený parlamentný systém. K moci sa prirodzene dostali radikáli na čele s populárnym Nikolou Pašičem. Novej politickej reprezentácii sa podarilo behom siedmych rokov vyviesť Srbsko zo závislosti od Rakúsko-Uhorska a znovuzískať podporu a priateľstvo Ruska.
Vo vnútornej politike bolo toto obdobie typické silným nacionalizmom najme v intelektuálnych kruhoch, medzi mládežou a dôstojníkmi. Začali vznikať nelegálne spolky ako Mladá Bosna, Čierne ruky a iné. Proti tomuto trendu sa postavili jedine srbský sociálny demokrati, ktorý v týchto organizáciách videli možnú príčinu budúcich konfliktov. Nemílili sa.

Čierna Hora- prešla na rozdiel od Srbska pomerne kľudným vývojom. Dlhá vláda kniežaťa Nikolu, hospodárska, kultúrna a politická zaostalosť, zabezpečili tomuto štátu stabilitu. Čierna Hora bola od berlínskeho kongresu nezávislá. Rozvoj kapitalizmu bol pomalý a neúplný. Mnoho Čiernohorcov muselo za prácou a vzdelaním odchádzať do cudziny. Tieto podmienky umožňovali vládnuť kniežaťu starým, autokratickým spôsobom. Mnoho sa nezmenilo ani po tom, o sa knieža rozhodol v roku 1905 oktrojovať krajine ústavu podobnú srbskej z roku 1869. V zahraničnej politike sa Čierna Hora opierala o Rusko, no pred rokom 1914 bolo možne pozorovať kolísanie najme k Taliansku a Rakúsko-Uhorsku. Avšak väčšinou boli vzťahy s Rakúsko-Uhorskom chladné. Vzťahy so Srbskom neboli tiež ideálne najme vďaka ambíciám kniežaťa Nikolu zjednotiť všetkých južných Slovanov pod Čiernou Horou. Až bosnianska kríza a perspektíva vojny s Tureckom oba národy zblížila.

Macedónsko- ležalo medzi štyrmi kultúrne a politicky viac vyspelými štátmi- Gréckom, Srbskom, Bulharskom a Tureckom. Preto aj pri prebúdzaní sa národného hnutia v krajine sa Macedónsko ocitlo vo veľmi zložitej situácii. Obyvateľstvo tvorili z 3/5 Slovania, zostávajúce 2/5 tvorili Gréci, Albánci, Turci, macedónsky Rumuni a Židia. Okrem národnostnej mozaiky tu bola aj zložitá náboženská štruktúra.