2. Od Berlínskeho kongresu po Balkánske vojny

Pre toto obdobie je príznačne najme tvrdé súperenie o vplyv na Balkánskom polostrove medzi cárskym Ruskom a Rakúsko-Uhorskom podporovaným Nemeckom. Rusko v tejto oblasti stráca vplyv. Vzniklo niekoľko menších konfliktov, ako Bulharská kríza, grécko-turecká vojna, Bosnianska kríza a všetko to vyústilo do dvoch Balkánskych vojen.

2.1. Rakúsko-ruské súperenie na Balkáne

Výstavbou železníc a obchodným prenikaním na Balkán si Rakúsko-Uhorsko vybudovalo v tejto oblasti veľmi silné východiskové pozície. Po berlínskom kongrese, kde cárske Rusko zažilo diplomatickú porážku mohla Rakúsko-Uhorská diplomacia do ofenzívy. Aj keď bol v roku 1881 tajne obnovený Spolok troch cisárov (Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Nemecko), nezmenilo to nič na skutočnosti, že celá juhovýchodná Európa sa stala znova dejiskom dramatických konfliktov.
Rakúšania si najviac cenili zisk Srbska na svoju stranu. Srby poskytli počas rusko-tureckej vojny (1877-1878) Rusku značnú pomoc. Kryli jeho vojenské operácie na pravom krídle a viazali na seba počas obliehania Plevna okolo 60 000 tureckých vojakov. Rusko však nevenovalo pozornosť ich územným nárokom a zameralo sa na upevnenie svojich pozícii na Balkáne. Z toho boli Srbi značne znechutený a ako odozva na nevšímavosť Ruska, prišlo ich zblíženie sa s Viedňou. Dňa 28. júna 1881 bola podpísaná tajná rakúsko-srbská zmluva, ktorej platnosť bola 10 rokov. Srbské knieža Milan v nej prijal de facto vazalský štatút. Zaviazal sa, že bez dohody s Rakúsko-Uhorskom nebude Srbsko uzatvárať žiadne zmluvy, nebude rokovať s inými štátmi a nevpusti na svoje územie vojenské jednotky iného štátu. Na oplatku za to malo Rakúsko-Uhorsko využiť svojho vplyvu na medzinárodnom poli a podporovať srbské záujmy.
Rumuni boli takisto rozčarovaný z postoja Ruska. Počas vojny poskytli Rusku ešte väčšiu pomoc ako Srby. Rumunské jednotky bojovali v čase konfliktu po boku ruských jednotiek a aj napriek tomu sa museli v prospech Ruska vzdať Besarábie. Práve preto sa Rumuni obrátili na Nemecko a ponúkli mu svoju krajinu ako akúsi bariéru medzi Ruskom a Bulharskom, v ktorom malo cárske Rusko značný vplyv. Nemecko, ale trvalo na tom, že dohoda musí byť podpísaná s Viedňou. Aj napriek počiatočnému váhaniu Bukurešti, nakoniec bola dohoda s Viedňou 30. októbra 1883 podpísaná. Rakúsko-rumúnsky pakt stanovil, že v prípade nevyprovokovaného útoku na Rumunsko, či tú časť Habsburskej monarchie, ktorá susedí s Rumunskom si prídu signatári dohody na pomoc.