Bol zvolení novy knieža Ferdinand Coburský a týmto krokom Rusko definitívne stratilo vplyv v Bulharsku.

2.3. Grécko-turecká vojna

Po tom, čo na Kréte vypuklo povstanie kresťanských obyvateľov proti Osmanskej ríši Grécko anektovalo ostrov Krétu aj napriek rozporu s medzinárodným právom. Kréta bola pod nadvládou Osmanskej ríše a na jej území dochádzalo často k vzburám kresťanského obyvateľstva, ktoré bolo utláčané. Už od roku 1832 sa Kréta snažila pripojiť ku Grécku, no narážala na tvrdý odpor európskych veľmocí, hlavne pre jej strategický význam. Preto aj anexia tohto ostrova Gréckom, vyvolala nesúhlas Ruska, Francúzka, Veľkej Británie a Talianska. Nakoniec sa Kréta stala opäť osmanskou provinciou, získala iba autonómiu (1898). Ku Grécku bola Kréta pripojená až v roku 1913. 2.4. Anexia Bosny a Hercegoviny

Bosnianska kríza vypukla po tom, čo Rakúsko-Uhorsko anektovalo Bosnu a Hercegovinu, ktorú spravovalo od berlínskeho kongresu. Príčinou anexie, ktorá prebehla so súhlasu Ruska, bola obava viedenskej vlády z toho, že sa nakoniec preca len mladoturecké hnutie rozšíri i do tejto oblasti a že povedie k revolučnému pohybu v mnohonárodnostnom štáte. K protestu Osmanskej ríše sa pripojilo tiež Srbsko, pretože anexiu považovalo za zásah do vlastných veľkosŕbskych plánov a mobilizovalo svoje vojenské jednotky. Kríza však bola urovnáva mierovou cestou.


3. Balkánske vojny

3.1. Prvá balkánska vojna

Dňa 13. marca 1912 podpísalo Srbsko s Bulharskom tajnú spojeneckú zmluvu. Jej hlavnou časťou bola dohoda o tom ako ma byť rozdelená korisť po Osmanskej ríši v Európe, ktorá v tom čase prežívala hlbokú krízu. Severné Macedónsko, novopazarsky sandžak a skadársky vilájet (budúce Albánsko), mali pripadnúť Srbsku. Bulharsko malo dostať drinopolský vilájet, a východne Macedónsko. Osud zvyšku Macedónska mal byť predaný k arbitráži cárovi, s tým, že väčšina sporných zón pripadne Srbsku. 12. mája sa k tejto zmluve pripojili Gréci, neskôr Čierna Hora.
Turci rýchlo pochopili čo sa proti ním chystá, no neurobili nič, aby konfliktu zabránili. Skôr naopak. Po víťazstve nad Gréckom mali vo svoje sily až prehnanú sebadôveru. Ako prvý vyhlásili vojnu Čiernohorci 9. októbra. Nasledovali ostatné štáty zmluvy. Hlavnú ťarchu boja niesla dvestotisícová armáda Bulharska. V dňoch 28. októbra až 3. novembra dosiahla skvelého víťazstva nad vojskami Nazima paši a hnala ich až k čataldžskéj opevnenej línii, ktorá sa nachádzala len 40 km od Tureckého hlavného mesta. Drinopol- hlavná pevnosť, ktorá bránila prístup do mesta bola obkľúčená. Aj armády ostatných spojencov postupovali viac menej bez problémov. Srbi zvíťazili 22.-24. októbra u Kurnanova a o dva dni obsadili Skopji a obkľúčili zvyšky nepriateľských síl pri Bitolji.