Čiernohorci obkľúčili Škodru, Gréci Janinu a rýchlo postupovali na Soluň. Po dvoch týždňoch bojov musela Porta požiadať o prímerie. Londýnskou mierovou zmluvou z 30. mája stratila Osmanska ríša všetko svoje európske územie, okrem malého predmostia pred Konštantinopolom. Srbsko sa muselo zmieriť s tím, že mu vytvorením Albánskeho štátu bola uzavretá cesta k Jadranskému moru.

3.2. Druhá balkánska vojna

Presne mesiac po uzatvorení mieru v Londýne, ktorým skončila balkánska vojna (30.5.1913), vypukol v juhovýchodnej Európe nový konflikt. V spore o rozdelenie Macedónska napadlo Bulharsko, snažiace sa upraviť závery z Londýna podľa svojich predstáv, Srbsko, predcenilo však svoju vojenskú silu. Nespokojnosť s mierovou dohodou mala za následok rozpustenie Balkánskeho bloku, do ktorého patrili Bulharsko, Srbsko, Grécko a Čierna Hora a ktorý sa snažil zabrániť osmanskej nadvláde na Balkáne. Balkánske štáty Grécko, Rumunsko, Čierna Hora, tak ako Osmanská ríša podporili vojenský Srbsko. Po uzavretí mieru v Bukurešti v auguste 1913 muselo porazené Bulharsko odstúpiť Rumunsku Dobrudžu, Macedónsko si rozdelili Grécko a Srbsko, zatiaľ čo Albánsko sa pod vládou princa Wilhelma z Wiedu stalo samostatným kniežatstvom. Kréta pripadla definitívne Grécku. Osmanská ríša nezískala v Európe žiadne územie.

4. Vývoj v jednotlivých štátoch Balkánskeho polostrova

4.1. Všeobecný hospodársky vývoj

Získanie samostatnosti znamenalo pre všetky balkánske štáty výrazný hospodársky vzostup. Ale tento vzostup nebol jednoduchý aj vďaka zaostalosti zdedenej po tureckej nadvláde. Táto zaostalosť sa nedala prekonať behom jedného desaťročia, a tak aj tento hospodársky vzostup sa konal postupne. Ešte v predvečer I. svetovej vojny sa živilo poľnohospodárstvom takmer 90 % obyvateľstva. Poľnohospodárstvo bolo taktiež zaostalé. Nepoužívali sa takmer žiadne stroje a umelé hnojivá. Zaostalosť poľnohospodárstva sa aspoň trocha kompenzovala špecializáciou sa jednotlivých krajín na chov dobytka (Srbsko), pestovanie pšenice a kukurice (Rumunsko), alebo tabaku a výroby oleja (Bulharsko). V Grécku bola hlavnou hospodárskou činnosťou obchod a lodná doprava. Aj keď sa na Balkánskom polostrove nachádzalo mnoho surovinových zdrojov, z ktorých mnoho bolo nepreskúmaných a o ktoré sa mohol priemysel oprieť chýbal základný predpoklad rozvoja priemyslu a to doprava a kapitál. Prekážala najme abstinencia železničnej dopravy.