Mladé štáty si v tejto situácii vypomáhali najme tým, že poskytovali možnosť zahraničným spoločnostiam budovať na svojom území železnice za výhodných podmienok. Týmto spôsobom zahraničné spoločnosti na Balkáne vybudovali do roku 1913 celkovo 8324 km železníc. Aj napriek tomu bola dosahovaná úroveň priemyselnej výroby slabá. Stále prevažovalo poľnohospodárstvo nad priemyslom. Balkán sa však stal príťažlivou oblasťou pre investície zahraničných spoločností. Roku 1914 dosiahli investície do Balkánu sumu 4 miliardy mariek. Balkánske štáty sa ale nezaobišli bez pôžičiek, pomocou ktorých vyzbrojili svoje armády, vybudovali loďstvo atď. Postupne narástli štátne dlhy do takej výšky, že štáty nestačili platiť svojím veriteľom a mnohokrát balansovali na hrane pred štátnym bankrotom. Podobne ako musela v roku 1881 Osmanská ríša prijať medzinárodnú kontrolu v dôsledku štátneho bankrotu, museli takúto kontrolu prijať aj Srbsko (v roku 1895), Grécko (v roku 1897) a Bulharsko (v roku 1902). Výsledkom toho bol silný vplyv zahraničných mocností na domácu politickú scénu. 4.2. Sociálna štruktúra obyvateľstva na Balkáne

Obyvateľstvo balkánskych štátov bolo prevažne agrárneho charakteru. Dedinský ľudia tvorili základnú masu národa. Rozvoj kapitalistických vzťahov na dedine viedol k bolestnej diferenciácii ľudí. Vydelila sa vrstva malých roľníkov, bezzemkov a poľnohospodárskych robotníkov na jednej strane, no na druhej strane sa vytvorila vrstva zámožnej buržoázie. Roľnícke veľkorodiny a spoločne vlastníctvo postupne zaniklo a tak prišli zbedačené vrstvy roľníkov o oporu. Aj tento faktor podporil silné vysťahovalectvo.
Začala koncentrácia pozemkov a majetku do rúk zámožnejších veľkostatkárov. Továrenská práca bola vo všetkých balkánskych krajinách nerozvinutá a práve sa začínala formovať.

4.3. Politické strany a politický vývoj na Balkáne

V politickom vývoji si boli všetky balkánske štáty veľmi podobné. Všetky boli konštitučné monarchie (Čierna Hora až od roku 1905) s pomerne liberálnymi ústavami. Tieto ústavy boli väčšinou vypracované podľa belgického vzoru. Jednou z prvých snáh všetkých balkánskych štátov bolo zvýšiť svoj medzinárodný kredit. Chceli to dosiahnuť povýšením terajších kniežatstiev na kráľovstva (Rumunsko 1881, Srbsko 1882, Bulharsko 1908, Čierna Hora 1910, Grécko už v roku 1832). Taktiež sa chceli zbaviť formálnej tureckej zvrchovanosti.
Vzhľadom k jednoduchej a málo rozvinutej triednej štruktúre a veľkému analfabetizmu na dedine nebol zoznám politických strán príliš široký.