referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Balkánsky polostrov v čase imperializmu až po prvú svetovú vojnu
Dátum pridania: 01.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sudruh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 196
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 25
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 41m 40s
Pomalé čítanie: 62m 30s
 
Balkánsky polostrov má vo svetových dejinách svoje stále miesto a v povedomí ľudí je zapísaní ako oblasť neustálych etnických, politických a náboženských konfliktov. Keď rozprávame o území Balkánskeho polostrova, máme na mysli územie Grécka, Rumunska, Bulharska, Srbsko, Macedónska, Čiernej Hory a Albánska. Do vývoja na Balkánskom polostrove výrazne zasiahla Osmanská ríša, ktorá mala na tomto území značný vplyv už od stredoveku, kedy podnikala rozsiahle výpravy do Európy. Prečo je Balkánsky polostrov také nepokojné územie. Z etnického hľadiska je tam veľmi zložitá zmes národov a národnosti na pomerne malom území. Príkladom môže byť Macedónia, na ktorej území sa miešalo obyvateľstvo hlásiace sa ku gréckemu, srbskému, bulharskému i macedónskemu národu. Ďalším príkladom môže byť územie dnešného Albánska, kde moslimský Albánci na rozdiel od iných balkánskych národov patrili k najvášnivejším zástancom osmanskej zvrchovanosti na Balkáne. Práve tento etnický prepletenec sa ešte komplikoval náboženskými pomermi. Balkán tvorí most medzi Európou a Áziou a jeho strategický význam vzrástol ešte viac vybudovaním Suezského prieplavu (otvorený: 17.11.1869). A práve aj pre túto výhodnú polohu narúšal neistú balkánsku rovnováhu záujem európskych mocností o kontrolu tohto územia. Po vymenovaní týchto faktov je jasné prečo dostal Balkánsky polostrov tak príznačne pomenovanie- Sud pušného prachu.

1. Oslobodzovací boj balkánskych národov

Sedemdesiate roky 19. storočia predstavujú významný historický predel pre balkánske národy. Osmánska ríša, v ktorej ešte stále pretrvávala absolutistická a feudálna forma vlády a ktorá ovládala ešte asi sedem miliónov netureckého obyvateľstva, sa stala brzdou a prekážkou ďalšieho rozvoja európskeho kapitalizmu na území Balkánskeho polostrova.




1.1. Postavenie Osmanskej ríše

Aj keď v šesťdesiatych rokoch uskutočnila Osmanská ríša reformu súdnictva, školstva, armády, zaviedla občiansky zákonník, nemali tieto reformy až takú účinnosť aká sa od nich predpokladala. Ázijský feudalizmus, ktorý stále pretrvával v tejto krajine, znemožňoval rozvoj krajiny, a prehlboval závislosť Osmanskej ríše od iných mocností. Osmanská ríša po Krymskej vojne uzavrela množstvo pôžičiek v západnej Európe a tie jej postavenie iba zhoršili. Ťažkú krízu Osmánska ríša nezvládla a v októbri 1875 bol vyhlásení štátny bankrot. Spolu s krízou ekonomickou prebehla aj kríza politická. Vzniklo tzv.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.