30-ročná vojna

12. Tridsaťročná vojna (1618 – 1648)

Začiatok vojny mal niekoľko príčin:
· Snaha Habsburgovcov o hegemóniu (nadvládu) v Európe, snaha rozšíriť panstvo aj do iných európskych štátov
· Náboženské rozpory – katolíci vs. protestanti – tieto spory sa stali zámienkou pre uskutočnenie skutočných mocenských a ekonomických záujmov jednotlivých európskych štátov a šľachty

Na jednej strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ(finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský
Na druhej strane bolo Nizozemsko, Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým.
Tridsaťročná vojna mala niekoľko fáz:

1. fáza: Česko – falcká vojna (1618 – 1623)
Habsburgovci nastupujú na trón v roku 1526 a nastolujú absolutizmus a katolicizmus, čo vzbudzuje veľký odpor u českých stavov (šľachta, meštiaci, časť duchovenstva). Postupne sa zväčšovalo napätie medzi protestantmi a katolíkmi a medzi Habsburgovcami a ostatnými kráľovskými rodmi. Ferdinand II. zdedil roku 1617 český trón a o dva roky i rímskonemecký cisársky trón. Bol katolíkom a začal nútiť protestantské Čechy, aby sa stali katolíckymi. Česi sa proti nemu vzbúrili. 23. mája 1618 zvolali české stavy do Prahy zjazd, kde sa rozhodli zvrhnúť Ferdinanda II. a na jeho miesto povolať Fridricha V. Falckého (zaťa anglického kráľa Jakuba I., lebo chceli získať podporu Anglicka). Na stretnutí so zástupcami Ferdinanda II. sa s nimi českí šľachtici dostali do hádky a vyhodili z okna Pražského hradu dvoch cisárskych miestodržiteľov (ktorým sa mimochodom skoro nič nestalo, lebo dopadli do hradnej priekopy). Tento čin sa nazýva „2. pražskou defenestráciou“ a znamenal začiatok tridsaťročnej vojny. Po zvrhnutí Ferdinanda začala vláda 30-tich direktorov za pomoci Fridricha Falckého. Do nastávajúceho vojnového konfliktu ponúkol Maximilián I. Bavorský cisárovi Ferdinandovi II. pomoc vojska Ligy, zatiaľ čo Únia odoprela Fridrichovi úplnú podporu.
Stavy odmietli podporu českého ľudu, lebo sa obávali celonárodnej vzbury. Spoliehali sa viac na zahraničnú podporu (finančnú od Nizozemska a vojenskú pomoc od Anglicka). Falcký však nepriviedol očakávané vojsko Protestantskej Únie, čo stavy veľmi oslabilo. Ferdinand II.

mal veľmi dobré žoldnierske vojsko, získal financie od pápeža a Poľska, preto sa rozhodol stretnúť so stavmi v otvorenej bitke. 8. novembra 1620 sa odohrala bitka pri Bielej Hore, ktorá skončila porážkou českých stavov. Habsburgovi pomohol generál Johann Tilly. Falcký z miesta bitky zbabelo ušiel do Nemecka a panoval tak iba jeden rok (preto sa nazýva Zimný kráľ). Stavovský odboj v čechách sa zrútil, Únia sa rozpadla a Ferdinand II. po bitke nastolil silný absolutizmus a katolicizmus. 21. mája 1621 sa v Prahe na Staromestskom námestí konala poprava 27 účastníkov, ktorí sa zúčastnili tejto protihabsburgskej vzbury (okrem iných tam bol popravený aj filozof a patológ -priekopník Ján Jesenius). Obdobie po bitke sa nazýva Obdobím temna, kedy prebiehala veľká migrácia obyvateľstva do krajín, kde nevládli Habsburgovci; emigroval aj Ján Ámos Komenský.
Habsburgovcov podporilo aj Španielsko a tak odvrátili nebezpečenstvo, ktoré hrozilo Viedni zo strany českých protestantov. Falckým kurfistom (správcom) sa stal rakúsky vojvoda Maximilián I. Bavorský a boje sa presunuli viac na sever. 2. Fáza: Dánska vojna (1625 – 1629)
Proti Habsburgovcom sa vytvorila koalícia Anglicka, Dánska a severonemeckých stavov. Viedol ich dánsky kráľ Kristián IV. Počiatok tejto vojny je spojený s predošlými úspechmi koalície – dánske vojsko sa dostalo až na Moravu a ohrozilo tak vojská generála Tillyho.
Ferdinandovi II. ponúkol pomoc Albrecht z Valdštejna (frydlandské knieža, 1583 -1634), mal mnoho peňazí (zo svadby s bohatou šľachtičnou) a tak mohol zorganizovať vlastnú žoldniersku armádu (okolo 50000 žoldnierov).
V roku 1629 Albrecht vytlačil Dánov z Čiech a 27. septembra 1626 ich úplne porazil v bitke pri Lutteri a donútil ich podpísať mier.
Albrecht po tomto úspechu získal množstvo titulov, veľký majetok, titul frydlandského vojvodu a prestúpil na katolícku vieru, pretože chcel mať úspešnú vojenskú kariéru (zúčastnil sa už aj na Bočkayovom protihabsburgskom povstaní roku 1604). V severnom Nemecku sa pokúsil vybudovať vlastnú ríšu. Nadobudol však priveľkú moc, cisár sa ho začal obávať, odvolal ho z funkcie a znížil mu počet vojakov. Albrecht sa na to utiahol do súkromia a čakal na ďalšiu svoju príležitosť. 3. Fáza: Švédska vojna (1630 – 1635)
Švédsky kráľ Gustáv II. Adolf (1611 – 1632) sa usiloval získať oblasť Severného a Baltského mora, o ktorú sa však usiloval aj Ferdinand II. – tak sa začala ďalšia fáza tridsaťročnej vojny. Gustáva finančne podporovalo aj Francúzsko a Nizozemsko. Gustáv bol majstrom taktiky lineárnej vojenskej zostavy, mal stálu disciplinovanú armádu, využíval silu palných zbraní.

V 17-tich rokoch nastúpil na trón, bol protestant, chcel zjednotiť odporcov Habsburgovcov. Jeho hlavným cieľom bolo vytvoriť ríšu okolo Baltského mora. Patril medzi najuznávanejších a najschopnejších panovníkov 17. storočia.
Dosiahol mnohé víťazstvá nad cisárskym vojskom. V bitke pri Breitenfelde (pri Lipsku) 17. októbra 1631 rozbil armádu generála Tillyho a získal severné Nemecko. Vpadol do Bavorska a opäť porazil armádu gen. Tillyho. Keďže Tilly zomrel pri Raine nastala príležitosť pre Albrechta z Valdštejna, ktorý bol povolaný cisárom za veliteľa vojsk. Presunul armádu do Nemecka a v bitke pri Lűtzene (16. novembra 1632) je Gustáv zastrelený. Po víťazstve dosiahol Albrecht neobmedzenú moc. Potom nadviazal tajné rokovania so Švédmi, nehral čistú hru, bol pripravený zradiť ktorúkoľvek stranu. Neskôr ho cisár znovu odvolal, označil ho za vlastizradcu a v roku 1634 bol zavraždený v Chebe.

4. Fáza: Francúzsko – Švédska vojna (1635 – 1648)
Francúzsko sa pokúšalo prelomiť Habsburgské obkľúčenie, chcelo získať nové územia a udržať roztrieštenosť Nemecka. Boje prebiehali na území dnešného Nemecka, Čiech, Portugalska, Uhorska a Nizozemska. V pozadí vystupuje minister kardinál Richelieu (šedá eminencia), ktorý chcel získať výhru skôr diplomatickou než vojenskou cestou. Mnohí spojenci zmenili strany a dlhotrvajúci konflikt sa komplikoval. Rôzne krajiny mali rôzne ciele. Francúzi postúpili až do katolíckeho Bavorska, kde porazili španielskych Habsburgovcov; Švédi zase premohli rakúskych Habsburgovcov a keď tiahli Nemeckom, zanechali za sebou len spustošenú zem. Keď sa Francúzi a Švédi chystali prejsť Bavorskom a ohroziť tak Rakúsko, habsburgský cisár požiadal o prímerie.
1644 – sa začali v katolíckom Osnabrűcku (na území Švédska) a v protestantskom Műnsteri rokovania o mieri. Zúčastnili sa na nich habsburgský cisár Ferdinand III. a Francúzsko so Švédskom. 24. októbra 1648 – bol prijatý Vestfálsky mier, ktorý znamená kompromis medzi zúčastnenými stranami. Tridsaťročná vojna bola prvou modernou vojnou na svete; čo sa týka dĺžky trvania aj náročnosti. Používali sa veľké pušky a žoldnierske vojská, bola to nákladná a ničivá vojna. Výsledky:
· Habsburgovci nezískali hegemóniu v celej Európe, ale udržali si svoju absolutistickú moc na pôvodných územiach.

· Francúzsko a Švédsko sa stávajú významnými Európskymi mocnosťami, Francúzsko získava územie Alsaska
· Veľkú porážku na európskom aj domácom fronte utrpelo Španielsko, ktoré bolo ochrannou mocnosťou európskeho katolicizmu
· Švajčiarsko a Nizozemsko získavajú nezávislosť, Holanďania odolali španielskym útokom a stali sa obchodnou veľmocou
· Nemecko ostáva politicky roztrieštené, rozdrobilo sa na 300 malých štátov, spolu s Čechami bolo najviac postihnuté vojnami
· Taliansko je tiež politicky roztrieštené

Tridsaťročná vojna potvrdila hospodárske rozdiely medzi západnou, strednou a východnou Európou.