Maďarská strana sa so Slovenskom nedohodla a uspela až po intervecii Nemecka prostredníctvom Viedenskej arbitráže (2. november 1938), po ktorej muselo požadované územia Slovensko odstúpiť (Maďarsku pririekli 10 390 km2 územia Slovenskej krajiny, kde bývalo 895 885 obyvateľov z čoho bolo vyše 400 tis. Maďarov, 200 tis Slovákov a.i. Pod správu Maďarska sa dostali mestá : Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice).
13. marca 1939 dostal Tiso oficiálne pozvanie do Berlína a po dohode so snemom SR ho prijal. Hitler mu predložil len dva možné plány budúcej existencie Slovenska. Oznámil mu, že sa rozhodol zlikvidovať zvyšné Česko. Ak sa Slovensko rozhodne pre samostatnosť Nemecko sa za jeho nezávislosť zaručí. V opačnom prípade bude ponechané maďarským požiadavkám, a maďarské vojsko sa už v tej dobe združovalo na juhu Slovenska. Tiso musel takéto vážne rozhodnutie konzultovať so snemom.
14. marca 1939 sa Snem Slovenskej krajiny jednohlasne dohodol na vytvorení samostatného Slovenského štátu. Snem Slovenskej krajiny sa zmenil na Snem Slovenského štátu a bola zvolená prvá vláda (predseda J. Tiso, podpreds. V. Tuka, min. vnútra K. Sidor, nár. obrana F. Čatloš). Slovenský štát vznikol so všetkými atribútmi štátnosti, bola prijatá nová ústava (1939). V danej dobe bol však predovšetkým satelitným zriadením Nemeckej ríše čím však získala väčšie výhody ako susedný protektorát Čechy-Morava. V rokoch 1939 a 1940 akceptovali Slovenský štát viaceré krajiny sveta, napr. : Nemecko, Vatikán, Taliansko, Švajčiarsko, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko a i. Ale v roku 1943 však anglo-americko-sovietska koalícia postavila proti existencii Slovenského štátu. Nacistický diktát sa prejavil najmä v židovských otázkach, vo vodcovskom princípe vedenia republiky, v prenasledovaní ľavicových resp. komunistických strán a ideológií. Toto bola čiastočná daň za niektoré výhody, ktoré mala republika voči ostatným krajinám v dobe vojny. 8. marca 1945 sa slovenská vláda bezvýhradne podriaďuje americkej armáde čím formálne zaniká Slovenský štát. Vstupom Červenej armády do centrálnej časti štátu je koniec definitívny. Prezident Tiso uniká do Rakúska, neskôr do Ameriky kde ho úrady zatknú a odovzdajú Československej republike. Následne je odsúdený a popravený.