Začiatok 20. storočia bude naveky poznačený vstupom fašizmu na európsku scénu. Potupené Nemecko, oklamané Taliansko a ctižiadostivé Japonsko, každá z týchto krajín si vytvorila vlastné ciele prezentované prostredníctvom fašizmu. Po hosp. kríze v roku 1929 (krach na newyorskej burze) sa dostáva na čelo Nemecka Adolf Hitler ako kancelár. Po ovládnutí domácej scény a vybudovaní vojenskej (a výrobnej) základne, napadne v r. 1939 Poľsko čím rozpúta druhú svetovú vojnu. Napriek rýchlemu postupu nemeckej armády žiadna z európskych mocností sa Hitlerovi nepostavila na odpor. Najmä Veľká Británia viedla politiku appeasementu.
Mladé Československo, ktoré vzniklo tesne po prvej svetovej vojne (28.10.1918) sa stalo po nemeckom „anšluse“, jeho bezprostredným susedom. Podobne ako v ostatných krajinách, ktoré Hitler napadol, využil aj pri Československu národnostno-menšinovú kartu („hájil“ záujmy „utláčanej“ nemeckej menšiny na území Československa), ktorá sa vzťahovala najmä na oblasť severných Čiech – Sudety, kde žilo asi 50% Nemcov. ČS vyhlásilo mobilizáciu, z dôvodu prekročenia hraníc nemeckými vojskami. Francúzsko a Veľká Británia videli príležitosť zmierniť Hitlerovu agresiu a na Mníchovskej konferencii v roku 1938 schválili za prítomnosti Hitlera a Mussoliniho podpísali Mníchovskú dohodu, v ktorej rozhodli „o nás bez nás“ – o odstúpení Sudet Nemecku. Na území Slovenska sa zišlo vedenie HSĽS (Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) aby rokovalo o vyhlásení autonómie Slovenska. Do Žiliny pricestovali aj predstavitelia ostatných polit. strán a schválili Žilinskú dohodu (autonómiu Slovenska). Jozef Tiso (predseda HSĽS) bol vymenovaný za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Maďarské nároky na Bratislavu Hitler odmietol. Jedným z krokov k odtrhnutiu Slovenska od Čiech bola aj zmena oficiálneho názvu. Po urputných rokovaniach medzi zástancami čechoslovakizmu (zastávali Československo) a HSĽS (navrhovali : Česko – Slovenská republika) sa 22. novembra 1938 pražský parlament uzniesol a schválil zákon o autonómii Slovenskej krajiny. Názov krajiny sa zmenil na Česko-Slovenská republika. 30. novembra je za prezidenta vymenovaný profašista - Emil Hácha. Ďalším významným výsledkom Mníchovskej dohody bola požiadavka na odstúpenie južných oblasti Slovenska Maďarsku, ktorou Hitler načrtol jednu z možností riešenia Československej otázky – z Čiech vytvoriť protektorát a Slovensko pripojiť k Maďarsku.

Maďarská strana sa so Slovenskom nedohodla a uspela až po intervecii Nemecka prostredníctvom Viedenskej arbitráže (2. november 1938), po ktorej muselo požadované územia Slovensko odstúpiť (Maďarsku pririekli 10 390 km2 územia Slovenskej krajiny, kde bývalo 895 885 obyvateľov z čoho bolo vyše 400 tis. Maďarov, 200 tis Slovákov a.i. Pod správu Maďarska sa dostali mestá : Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice).
13. marca 1939 dostal Tiso oficiálne pozvanie do Berlína a po dohode so snemom SR ho prijal. Hitler mu predložil len dva možné plány budúcej existencie Slovenska. Oznámil mu, že sa rozhodol zlikvidovať zvyšné Česko. Ak sa Slovensko rozhodne pre samostatnosť Nemecko sa za jeho nezávislosť zaručí. V opačnom prípade bude ponechané maďarským požiadavkám, a maďarské vojsko sa už v tej dobe združovalo na juhu Slovenska. Tiso musel takéto vážne rozhodnutie konzultovať so snemom.
14. marca 1939 sa Snem Slovenskej krajiny jednohlasne dohodol na vytvorení samostatného Slovenského štátu. Snem Slovenskej krajiny sa zmenil na Snem Slovenského štátu a bola zvolená prvá vláda (predseda J. Tiso, podpreds. V. Tuka, min. vnútra K. Sidor, nár. obrana F. Čatloš). Slovenský štát vznikol so všetkými atribútmi štátnosti, bola prijatá nová ústava (1939). V danej dobe bol však predovšetkým satelitným zriadením Nemeckej ríše čím však získala väčšie výhody ako susedný protektorát Čechy-Morava. V rokoch 1939 a 1940 akceptovali Slovenský štát viaceré krajiny sveta, napr. : Nemecko, Vatikán, Taliansko, Švajčiarsko, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko a i. Ale v roku 1943 však anglo-americko-sovietska koalícia postavila proti existencii Slovenského štátu. Nacistický diktát sa prejavil najmä v židovských otázkach, vo vodcovskom princípe vedenia republiky, v prenasledovaní ľavicových resp. komunistických strán a ideológií. Toto bola čiastočná daň za niektoré výhody, ktoré mala republika voči ostatným krajinám v dobe vojny. 8. marca 1945 sa slovenská vláda bezvýhradne podriaďuje americkej armáde čím formálne zaniká Slovenský štát. Vstupom Červenej armády do centrálnej časti štátu je koniec definitívny. Prezident Tiso uniká do Rakúska, neskôr do Ameriky kde ho úrady zatknú a odovzdajú Československej republike. Následne je odsúdený a popravený.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prvý Slovenský štát 1939-1945