Začiatok 20. storočia bude naveky poznačený vstupom fašizmu na európsku scénu. Potupené Nemecko, oklamané Taliansko a ctižiadostivé Japonsko, každá z týchto krajín si vytvorila vlastné ciele prezentované prostredníctvom fašizmu. Po hosp. kríze v roku 1929 (krach na newyorskej burze) sa dostáva na čelo Nemecka Adolf Hitler ako kancelár. Po ovládnutí domácej scény a vybudovaní vojenskej (a výrobnej) základne, napadne v r. 1939 Poľsko čím rozpúta druhú svetovú vojnu. Napriek rýchlemu postupu nemeckej armády žiadna z európskych mocností sa Hitlerovi nepostavila na odpor. Najmä Veľká Británia viedla politiku appeasementu.
Mladé Československo, ktoré vzniklo tesne po prvej svetovej vojne (28.10.1918) sa stalo po nemeckom „anšluse“, jeho bezprostredným susedom. Podobne ako v ostatných krajinách, ktoré Hitler napadol, využil aj pri Československu národnostno-menšinovú kartu („hájil“ záujmy „utláčanej“ nemeckej menšiny na území Československa), ktorá sa vzťahovala najmä na oblasť severných Čiech – Sudety, kde žilo asi 50% Nemcov. ČS vyhlásilo mobilizáciu, z dôvodu prekročenia hraníc nemeckými vojskami. Francúzsko a Veľká Británia videli príležitosť zmierniť Hitlerovu agresiu a na Mníchovskej konferencii v roku 1938 schválili za prítomnosti Hitlera a Mussoliniho podpísali Mníchovskú dohodu, v ktorej rozhodli „o nás bez nás“ – o odstúpení Sudet Nemecku. Na území Slovenska sa zišlo vedenie HSĽS (Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) aby rokovalo o vyhlásení autonómie Slovenska. Do Žiliny pricestovali aj predstavitelia ostatných polit. strán a schválili Žilinskú dohodu (autonómiu Slovenska). Jozef Tiso (predseda HSĽS) bol vymenovaný za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Maďarské nároky na Bratislavu Hitler odmietol. Jedným z krokov k odtrhnutiu Slovenska od Čiech bola aj zmena oficiálneho názvu. Po urputných rokovaniach medzi zástancami čechoslovakizmu (zastávali Československo) a HSĽS (navrhovali : Česko – Slovenská republika) sa 22. novembra 1938 pražský parlament uzniesol a schválil zákon o autonómii Slovenskej krajiny. Názov krajiny sa zmenil na Česko-Slovenská republika. 30. novembra je za prezidenta vymenovaný profašista - Emil Hácha. Ďalším významným výsledkom Mníchovskej dohody bola požiadavka na odstúpenie južných oblasti Slovenska Maďarsku, ktorou Hitler načrtol jednu z možností riešenia Československej otázky – z Čiech vytvoriť protektorát a Slovensko pripojiť k Maďarsku.