SNP v Krásnej Lúke

Nemecký expanzivizmus nebol porazený 1. svetovou vojnou. Po vojne naberal síl pri zažmúrených očiach víťazných veľmocí. V Nemecku sa dostal k moci Adolf Hitler a s ním nastúpila dejinnú cestu jeho sprievodkyňa – nemecký fašizmus. Západné mocnosti, Anglicko a Francúzsko, sa len prizerali ako do našej vlasti pochodujú nemecké armády. Ani naša legálna vláda nezavolala na pomoc proti Nemecku svojich spojencov, hlavne ZSSR, lebo ako vláda, ktorej velili kapitalisti, sa bála o svoje postavenie. Naše dobre vyzbrojené jednotky sa na príkaz vlády vzdali bez boja. Naša vlasť bola rozdelená na dve časti: Protektorát Čechy a Morava, ktorý bol v priamej správe Nemcov a tzv. Slovenský štát, ktorý bol riadený prisluhovačmi nemeckých fašistov. Štátne zriadenie bolo u nás usporiadané podľa nemeckého vzoru. Pri moci boli fašistické organizácie a nepriatelia režimu boli prenasledovaní. Vypovedaná vojna ZSSR brala životy aj našim mladým občanom. Ľud na dedinách sa začal zaujímať aj o svoje politické uvedomenie. Nespokojnosť ľudu s vládou sa prejavila hlavne v tom, že ľud reptal, robil si posmechy z vypovedania vojny.

Podzemné hnutie

Obec leží ďaleko od priemyselnej oblasti, je čisto roľnícka, teda nemala pokrokovú robotnícku triedu ani sa s takouto nestretávala priamo v obci. Začiatkom leta 1944 sa začalo šepkať o partizánskom hnutí, potajomne sa hovorilo o sovietskych parašutistoch a partizánoch. Ľud si to len šepkal, lebo sa obával z prenasledovania.
29. augusta 1944 sa občania dozvedeli z rozhlasu o vypuknutí slovenského národného povstania. Od toho dňa sa uskutočňovali častejšie stretnutia s partizánmi. V septembri, asi okolo ôsmeho popoludní, prišli aj priamo partizáni do obce. Na dvoch jazdných koňoch prišli partizáni v ruskej rovnošate a traja peší civilisti. Potrebovali potraviny. Zastali pred miestnym hostincom. Správa o potrebe potravín sa rýchlo rozniesla po obci. Martin Palčisko, štátny cestár, vyzbieral potraviny. Zbierka potravín bola prevedená tak ticho, že sa o nej fašistické úrady nedozvedeli. Okrem tejto zbierky boli partizáni ešte aj nákup v obchode. Vyhlásenie mobilizácie SNR nebolo v obci prevedené. Až po prevrate sme sa dozvedeli mená občanov, ktorí boli zapojení do povstania (Jozef Hanzel, Anton Novýsedlák).

Príchod fašistickej armády do obce

Nemci vypuknutím povstania zúrili. Aj sovietska armáda prenasledovala fašistov na východe. Dukelské boje trvali a bolo isté. ž sovietska armáda čochvíľa prerazí obranu Nemcov.

Robili sa horúčkovité prípravy fašistov na obranu. Na strane nemeckej armády sa bolo nutné poistiť proti legálnej sovietskej armáde zákopmi a proti partizánom obsadením obcí, aby partizáni nemohli mať s obcami styk. Pre tieto dôvody prišli do našej obce 5. októbra 1944 nemeckí vojaci. Došla celá rota. Bola to stavebno – technická rota. Ubytovali sa v jednotlivých domoch, v ktorých bývali po dvoch a troch. Veliteľ so svojím ordonancom býval u Anny Hanzelovej (č.d. 57) a jeho pobočník podporučík u Andreja Štiebera (č.d. 54). Hlavný šikovateľ býval u Jána Osifa (č.d. 85). Sklad nástrojov mali v stodole v škole. Príchodom Nemcov do obce sa začalo horšie žitie doteraz pomerne tichého života dediny. Večer mali Nemci v obci stráž a po desiatej hodine nebolo dovolené prejsť po obci. Nočná nemecká stráž mala v noci stredisko v učebni školy. Nemeckí vojaci sa rozťahovali v domoch obyvateľstva. Keď dostali svoj žold, kupovali čo sa dalo a posielali svojim domov. Na liehové nápoje boli ako osy. Opití sa snažili poškvrniť ženy. Čo žoldu nekúpili, všetko ostatné prepili. Bolo vidieť, že liehom si umŕtvujú svedomie.
Hneď na druhý deň po príchode Nemcov bola vyhlásená pracovná povinnosť v obci. Všetci občania od 18 rokov chodili denne kopať zákopy ku obci Bajerovce na Čiernu horu. Nemci platili za prácu slovenskými bankovkami. Denný zárobok bol 50 Sk, pre odborníka 100 Sk. Do práce museli chodiť muži aj ženy. Kontrola bola veľmi prísna. Cez našu obec chodili peši kopať zákopy aj občania z obcí Torysa, Oľšov, Šarišské Dravce. Ľudia pracovali znechutene, ale nútení strachom. Príchod sovietskej armády

Horúčkovité kopanie zákopov Nemcami, ťažké dunenie kanónov na východe, prelety lietadiel cez deň i v noci, svedčili o tom, že front sa láme a sovietska armáda sa blíži. Po Vianociach sa Nemci stiahli z obce do Šambrona. V obci však ešte hliadkovali a kontrolovali mosty. Od 20. január 1945 budú obci večne pamätné. Od toho dňa začala obcou prúdiť ustupujúca armáda fašistov. Prví prišli maďarskí vojaci, oblečení chudobne, vyhladovaní a zničení. Uhynuté kone okolo cesty venčili smutnú cestu ustupujúcich. Prenocovali v obci. Z celkového počtu vojakov, vyše 100 požiadalo o civilné šaty a smerom na Polomu utekali z armády. Ústup bol smerom na Bajerovce. V kopci ponechali Maďari vozy s nakradnutým materiálom ako postele, deky, hrnce, rádiá, kosy, klince, náboje, ba aj kanón proti lietadlám. Ústup bol bezhlavý. Za nimi šli na druhý deň nemeckí vazali – ukrajinská vojaci v nemeckých uniformách.

títo urobili spolu s fašistami najviac škôd. V obci najviac rabovali hlavne potraviny a ťažné kone. Že mali naponáhlo svedčí skutočnosť, že ošípanú napríklad len zabili a takúto bez očistenia vyhodili na voz a utekali ďalej.
Ráno 21. januára 1945 prešla posledná kolóna ustupujúcich. V obci ostali dvaja Nemci pri prechode cez most pri Petrovi Bujňákovi. Boli tu na motorke. Účel ich prítomnosti ľudia nepoznali, no skoro sa ho dozvedeli. Okolo ôsmej hodiny ráno nastal v obci ohromný výbuch. Most, doposiaľ strážený Nemcami, padol do potoka. Nemci ho zničili, aby zamedzili rýchlemu postupu Rusov. Na motorke utiekli za ostatnými. Výbuch pri moste bol veľký. Zničil krytinu asi na 20-tich domoch. V ten istý deň o deviatej hodine došla do obce prvá hliadka s telefónom sovietskej armády. Po privítaní občanmi sa vrátila smerom ku Šarišským Dravciam. A konečne o 16 hodine obec obsadila Červená armáda. Fašisti skončili panstvo nad slovenským ľudom. Sovietski vojaci boli občanmi veľmi milo privítaní. Unavení, ale veselí chlapci boli ubytovaní v jednotlivých domoch. Čo sa nepomestilo v domoch nocovalo na šopkách, v stodolách aj na vozoch. Styk obyvateľov s červenoarmejcami bol priamy a srdečný. Ľud vítal slobodu, koniec vojny v obci donesené Červenou armádou. Boj v zákopoch, smerom k Bajerovciam, bol krátky , ale ostrý. Trval do druhého dňa. 23. januára 1945 sovietske delá „ Kaťuše “ strieľali z nášho cintorína na nemecké pozície pri Šambrone. Táto obec bola v tento deň vypálená. Po streľbe sa sovietska armáda dala na pochod ku konečnému oslobodeniu celej našej vlasti a sveta od nemeckého fašizmu. V obci zostali zásobovacia družstvo a lazaret.