Kameň bol drahý, a preto ho používali hlavne na výzdobu budou. Rímski stavitelia vedeli ako prví využívať betón a stavať oblúky. Vynášali klenbu. Vďaka svojim poznatkom stavali priestranné budovy s vysokým stropom a veľkými oknami. V čase mieru vojská pomáhali projektovať a stavať celé mestá. Mestské rady vlastnili otrokov, ktorých využívali ako pracovnú silu. Vyše 90% obyvateľov žilo na vidieku. Na veľkostatkoch pracovali mnohí otroci Nemajetní nádenníci si hľadali prácu, kde sa naskytla. Okrem nich tu žili roľníci, ktorí si pôdu prenajímali. Život na vidieku sa riadil podľa ročných období. Obchod bol pre rímsku ríšu veľmi dôležitý. Veľké mestá ako Rím vozili potraviny z celej ríše a prepychový tovar dovážali z ďalekých krajín. Napr. hodváb prinášali karavány na ťavách až z Číny, koreniny, šperky a voňavky dopravovali loďami z Indie. Väčšina obyvateľov miest bývala v poschodových obytných domoch. Bohatší ľudia obývali nižšie, chudobnejší vyššie poschodia. V bytoch neboli kuchyne, tečúca voda, ani záchody. Prízemné časti si prenajímali obchodníci. Vlastné domy mali len bohatí ľudia. Rímske rodiny neboli početné. Mávali najviac 3

IV. deti. Očakávalo sa od nich, že rýchlo dospejú. Deti z chudobných rodín pracovali od 5-6 rokov. Bohatšie deti sa do 7 hlavne hrali. Chlapci potom navštevovali školu, väčšinou do 11 rokov, keď sa začínali zaúčať do povolania svojich otcov. 14 ročných chlapcov považovali za dospelých. Dievčatá sa vzdelávali doma. Matky ich učili viesť domácnosť. Väčšina sa zasnubovala v 14-tich rokoch. Rodičia mali radi svoje deti, no očakávali od nich poslušnosť. Rimania jedli 3 razy denne. Hlavné jedlo bola však večera, ktorú tvorili 3 chody. Najchudobnejší dostávali od štátu obilie zadarmo, z ktorého si varili kašu.S obľubou navštevovali kúpele, hudobné divadlá, koncerty. No najväčšej obľube sa tešili drsné vozatajské preteky a zápasanie gladiátorov.
Rimania mali mnoho bohov, ktorým prinášali rôzne obety. Neurobili žiadne dôležité rozhodnutie, pokiaľ si neboli istý, že s tým bohovia súhlasia. Verili v posmrtný život. Mysleli si, že mŕtvych prevádza cez posvätnú rieku Styx, do ríše boha Háda, prievozník Cháron. V 3. stor. n.l. čelila ríša toľkým nájazdom, že sa takmer rozpadla. R. 395 n.l.sa rozdelila na Východorímsku a Západorímsku ríšu. Na čas sa podarilo oddialiť úpadok. Cisári vládli kruto, zvyšovali dane a vyberači ich nemilosrdne vymáhali. Rozšírilo sa kresťanstvo. Kresťanov prenasledovali, až kým cisár Konštantín, r.