Vládne vojská monarchistického generála Papagosa spočiatku podporovali Britovia. Vo februári 1947 sa Veľká Británia priznala, že nemá prostriedky na takúto politiku, a tak ich vystriedali Američania, ktorí sa stali jedinou hradbou proti komunizmu. 12. marca 1947 mal prezident Turman prejav o Grécku, ale aj o Turecku ohrozovanom Sovietskym zväzom, a pritom vyhlásil doktrínu, podľa ktorej sa Spojené štáty stávajú od toho času vedúcou silou ,,slobodného sveta“. Americká vojenská pomoc umožnila grécke komunistické partizánske hnutie.
Celkom opačný scenár sa odohrával v Československu. V roku 1946 komunistická strana s prevahou zvíťazila v slobodných voľbách. Utvorila sa koaličná vláda, v ktorej nastal rozkol pre Marshallov plán. Meranie síl vyvrcholilo 25. februára 1948 tým, že moc prešla výlučne pod kontrolu komunistov. Po piatich dňoch krízy prezident Beneš, liberál, schválil novú vládu pod vedením komunistu Klementa Gottwalda. Všetci jej členovia boli komunisti okrem ministra zahraničných vecí, ktorý 10. mája spáchal samovraždu (?). Západná hranica štátu sa uzavrela. ,,Pražský puč“ sa podaril. Po celé tieto roky, rozhodujúce pre budúcnosť Európy, nemecká otázka zostávala jadrom studenej vojny. Nemecko sa totiž museli vysporiadať s problémami, ktoré boli denacifikáciou, hranicami a vojnovými reparáciami. Stretnutie v Moskve na jar 1947, kde sa prejavili rozpory medzi bývalými spojencami, sa skončilo v slepej uličke. Podľa Sovietov Nemecko by sa malo stať silne centralizovaným štátom, v ktorom Porúrie by malo byť pod medzinárodnou kontrolou. Francúzi naopak rojčili o Nemecku rozkúskovanom na dvanásť územných celkov. Angličania a Američania sa vyslovili za silnú federálnu vládu, ktorá by kontrolovala zahraničnú politiku, hospodárstvo a financie. 1. januára 1947 prikročili ku zjednoteniu svojich dvoch zón. Každý tábor oddelene rokoval o budúcnosti porazeného. Po schôdzke troch západných spojencov v Londýne sa francúzska zóna pripojila k anglicko – americkej dvojzóne. Zaviedli tam spoločnú menu – nemeckú marku. Ako odpoveď na to Sovieti utvorili vlastnú hospodársku a menovú zónu vo východnom Nemecku. Zastávali názor, že celý Berlín musí zostať zjednotený. A tak sa začala blokáda mesta: po celý rok Američania zabezpečovali 95 % jeho zásobovania leteckým mostom. V júni 1949 sa blokáda skončila. V apríli toho roku vznikla spolková republika Nemecko na základe dohôd vo Washington, ktoré z neho vytvorili demokraciu pod kontrolou západných spojencov. 7.