Odchod zo seminára mu jeho matka nedokázala odpustiť ani po tom, čo sa stal vládcom ruského impéria.























4
2. Sociálno-politické pomery v cárskom Rusku


Na prelome storočí bola v cárskom Rusku situácia veľmi zlá. Atentáty na štátnych činiteľov boli takmer na dennom poriadku. Neexistoval parlament, ktorý by uvoľňoval napätie. V krajine sa zakladali mnohé odborové organizácie, ktoré sa dožadovali vyšších platov pre roľníkov a remeselníkov. V roku 1897 Rusko postihol hladomor. Vtedajšia tajná služba – Cárska Ochranka – mohla kohokoľvek podozrievať a väzniť bez akýchkoľvek dôkazov.
Zatiaľ čo sa krajina topila v problémoch, cársky dvor sa staral len o svoje problémy. Cár Mikuláš II. nemal záujem o vládnutie. So svojou manželkou, hesensko–darmstadskou kňažnou, mal štyri dcéry. Až v roku 1904 sa mu narodil syn Alexej. Ten sa však narodil s dedičnou chorobou, hemofíliou, čo znamenalo možnosť vykrvácať pri každom malom poranení. Cár spolu s manželkou sa usilovali predovšetkým o záchranu svojho syna, následníka trónu. „Osud Ruska im ležal na srdci ďaleko menej.“ (Blundell Nigel, strana č. 12)
Cárovná bola v tomto období ovplyvňovaná mníchom Rasputinom. Ten si ju získal ako zázračný liečiteľ jej chorého syna Alexeja. Rasputinom a jeho nasledovníkmi nebola ovládaná len samotná cárovná, ale aj Mikuláš II. Vysoký šľachtici už napätú situáciu nevydržali a 29. decembra 1916 sa mnícha pokúsili otráviť. Ten však jedu nepodľahol, a tak bol zastrelený a dobitý. Príhoda s mníchom Rasputinom otriasla celým Ruskom. Cársky pár stratil už aj tak veľmi slabú dôveru ľudu. Monarchia bola ohrozená a k jej pádu už nechýbalo veľa. V tejto napätej dobe Stalin pracoval vo Fyzikálnom inštitúte v Tbilisi za dvadsať rubľov mesačne. Pravdepodobne to bolo jediné zamestnanie, ktoré vo svojom živote vykonával. Pracoval tam v priebehu rokov 1899 až 1901, kedy bol prvý raz zatknutý. Väzbe sa síce vyhol, ale do zamestnania sa už nevrátil – odišiel do ilegality. Bol členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska (SDRSR), neskôr premenovanej na Komunistickú stranu (boľševikov) Ruska (KS(b)R). Avšak pôsobil len ako radový pracovník strany. Z Džugašviliho, ktorý v týchto rokoch prijal meno Stalin – oceľový, sa často stával zlodej, aby získal peniaze pre hnutie, v ktorom pôsobil. V roku 1903 bol Stalin po prvý raz uväznený. Po siedmich mesiacoch z väzby ušiel, aby mohol pokračovať vo svojej ilegálnej činnosti. V roku 1905 agitátor odišiel na konferenciu do Fínska, kde sa stretol s Vladimírom Iľjičom Leninom. Zo stretnutia ostal sklamaný, pretože od Leninovej osobnosti čakal čosi výnimočné.