Treťou triedou potom cestovalo množstvo Boli to strojníci, topiči, elektrikári, kotliari, hasiči, stewardi a stewardky, skladníci kuchári, mýči riadu, čašníci. Cestujúcimi boli Američania v 1. triede ,Anglosasovia v 2. triede, Arméni, Taliani, Číňania, Holanďania v 3.triede.

Málokto na palube Titaniku si pripúšťal nebezpečenstvo, akému ich loď mieriaca do náruče plávajúceho ľadu. S týmto nebezpečenstvom sa lode stýkali od dôb Ameriky, ale v náväznosti na stále sa rozširujúcu transatlantickú námornú dopravu sa zvyšovali počty stretnutí s ľadovými horami, ktoré sa vždy na konci každej zimy začínali uvoľňovať v arktických oblastiach a Labradorský prúd ich unášal na juh pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky. K prvým známym katastrofám po zrážkach s ľadovcom došlo už na samom začiatku 19. storočia. V roku 1802 sa potopili dve lode, loď Naronic a loď Lady Gebart. Až do vynálezu bezdrôtovej telegrafie však mnoho lodí zmizlo bez stopy a nikto nemohol podať svedectvo, čo bolo príčinou ich zániku. Stále väčšie a dokonalejšie lode, vybavené vodotesnými prepážkami, potom dokázali niekoľko zrážok prečkať bez tragických následkov, ako parník Arizona po čelnej zrážke s ľadovcom v roku 1879(pozri obrazovú prílohu). Vo všetkých týchto prípadoch išlo o čelný náraz, pričom sa ťažko poškodili priečky lodí, ktoré však zostali schopné plavby. Na začiatku 20. storočia síce Hydrografický ústav britskej admirality vypracoval radu pokynov a publikácií, zaoberajúcich sa problematikou ľadových hôr a ľadových polí v blízkosti Newfoulandu a Nového Škótska, ale hrozba zrážky s tými najhoršími následkami začínala byť hrubo podceňovaná. A predsa už v roku 1911 začínal oceán varovať. Vtedy nastalo obdobie teplejších zím, kedy sa na pobreží Grónska začalo odlamovať väčšie množstvo ľadových hôr než bolo obvyklé a morský prúd ich unášal pomerne ďaleko na juh. 3.9.2 Prebúdzanie oceánu

Ešte počas prvých šiestich mesiacov roku 1911 kontaktovalo ľadovce nezvykle veľké množstvo lodí, vrátane veľkého parníku Columbia spoločnosti Anchor Line. V dvadsiatich prípadoch išlo o vážne zrážky v tridsiatich piatich o ľahké. A to sa jednalo jedine o lodiach, plaviacich sa pod britskou vlajkou. V nasledujúcom roku narazil na ľad francúzky parník Niagara. V tomto prípade to už bolo trošku horšie. Dvoma trhlinami sa začala do vnútra valiť voda a jej kapitán musel požiadať o pomoc Conardov parník Carmania. 3.10 Plavba Titaniku

V sobotu 14. apríla 1912 však zatiaľ Titanic smeroval stále sa zvyšujúcou rýchlosťou k severoamerickým brehom.