Zatiaľ prvý deň prekonal vzdialenosť 386 míľ (1 námorná míľa = 1,61 km) priemernou rýchlosťou 17,5 uzlov, druhý deň to bolo už 519 míľ priemernou rýchlosťou 22,7 uzlov. Postupne boli roztápané ďalšie kotle a šéf dielní Ismay bol rozhodnutý prekonať Atlantik v čo najkratšom čase a doplaviť sa do New Yorku namiesto pôvodne stredajšieho rána už v utorok večer. 3.10.1 Varovné signály

Predsa ešte v týchto chvíľach prichádzali z oblastí Veľkých melčín varovné správy. Na plávajúci ľad upozorňovala loď Empress of Britain spoločnosti Canadian Pacific Railway, plávajúceho z Halifaxu do Liverpoolu, a francúzsky parník Touraine oznamoval zníženú rýchlosť v dôsledku nebezpečenstva ľadu na 20 uzlov. Jedno z posledných varovaní obdržal Titanic od nemeckej lode Amerika a o pol jedenástej v noci vydal veliteľ parníku Californian dielní Leyland Line Stanley Lord rozkaz zastaviť stroje a pokračovať v plavbe za denného svetla.

3.11 Zrážka

Bolo 23.39 hod a dvojica mužov v pozorovacom stanovišti na prednom stožiari Titaniku obhliadala zahmlený horizont. V tom spozoroval Frederik Fleet asi 500 m priamo pred loďou ľadovú masu. „Ľad pred nami“, vykríkol a trhol signálnym zvoncom. V nasledujúcej minúte už vydával službu konajúci vrchný dôstojník W. M. Murdoch pokyny do strojovne a kormidelníkovi v snahe sa vyhnúť hroziacemu nebezpečenstvu. Už to však nešlo. Nedostatočne vybavená hliadka stožiaru spozorovala hroziace nebezpečenstvo príliš neskoro, vrchný dôstojník na základe neskorších analýz nevydal zrejme najvhodnejšie pokyny, a príliš vysoká rýchlosť lode dosahujúca v tej dobe asi 21,5 uzlov, to boli faktory, ktoré vykonali svoje. Ohromná zotrvačná sila hnala loď priamo do záhuby a i keď sa podarilo predok lode nejako stočiť a vyhnúť sa prípadnému čelnému nárazu, spodná časť trupu sa doslova rozpárala v dĺžke asi 90 m .

3.12 Potápanie

O 00.05 hod. prenikla voda až do piateho kotolného oddelenia , a preto bol vydaný rozkaz k okamžitému opusteniu lode. A vtedy sa začala odvíjať najväčšia tragédia v dovtedajších dejinách moreplavby. Hoci sa nachádzalo na palube lodi, určenej pre 3500 ľudí, 2201 osôb, dvadsať záchranných člnov ich mohlo pojať len 1178! Len vďaka tomu, že cestujúci neboli o tejto skutočnosti informovaní, podarilo sa skoro celkovú väčšinu člnov spustiť na vodu. 3.13 CQD

V čase, kedy padlo rozhodnutie opustiť potápajúci sa Titanic, bol z jeho paluby odvysielaný rádiogram so žiadosťou o pomoc - CQD a krátka správa: „Priplavte okamžite. Narazili sme na ľad. Pozícia 41° 46´ severnej šírky, 50° 14´ západnej dĺžky!“. (1. septembra 1985 výskumná expedícia dr.