1 Príprava
1.1 Predchodcovia, Modré stuhy, turbíny

Keď v roku 1985 obehla svet správa, že sa francúzko - americkej expedícii vedenej dr. Róbertom Ballardom z Oceánografického ústavu Woods Hole v Massachusetts podarilo objaviť vrak Titaniku, zdvihla sa podobná vlna vzrušenia ako pri tragickom zániku tejto luxusnej zaoceánskej osobnej lode v apríli 1912. Titanic zostala totiž po celé 20. storočie akýmsi mementom nielen v dejinách námornej plavby, ale v dejinách ľudskej civilizácie vôbec. Na jednej strane sa vypínal do titánsky pyšných výšin rozvoja priemyslového sveta a na druhej strane symbolizoval tiene, ktoré tento rozvoj prevádzali. Hoci sa jednalo o preceňovanie vtedajšieho technického pokroku a podceňovanie rizík s ním spojených , alebo o stupňujúcu sa mocenskú rivali v predvečer prvej svetovej vojny, ktorá práve na moriach a oceánoch nachádzala svoj špecifický obraz.

Zrodenie Titaniku predchádzalo relatívne krátkej a pritom historicky dynamickej dobe niekoľko desiatok rokov rozmachu transatlantickej námornej dopravy. Bola to éra výdatne živená rýchle sa rozmáhajúcim parným pohonom, tisíckami vysťahovalcov húfne opúšťajúcich Európu, a vzájomne sa rozširujúcim obchodom medzi európskym a americkým kontinentom.

1.2 Zač1.3 iatky námornej dopravy pomocou parného stroja

Najprv cez Atlantik smerovali neveľké drevené plachetnice, vybavené primitívnym parným strojom a dvojicou bočných kolies. Ako prvý to skúsil americký Savannah v roku 1819 a trvalo mu to skoro mesiac. Neskôr nahradila kolesá lodná skrutka a namiesto dreva sa ako stavebný materiál začala presadzovať oceľ. Cesta sa zrýchlila a v roku1856 prekonal parník Persia Atlantický oceán za deväť a pol dňa. Tridsať rokov po ceste Savannahu uzrel svetlo sveta prvý obrý kolos, 210 m dlhý Great Eastern pre 4000 cestujúcich. Postupne sa zvyšoval komfort cestovania, lode medzi sebou začínali súťažiť o tzv. Modrú stuhu („Blue riband“) za najrýchlejšiu preplavbu Atlantického oceánu medzi írskym Qeenstownom a New Yorkom a na obidvoch stranách Atlantiku vznikali nové dielne, ktoré medzi sebou viedli ostrý konkurenčný boj.
Postupné zvyšovanie výtlaku a rýchlosti vtedajších lodí so sebou prinášalo mnohé problémy a jedným z nich sa stalo zdokonaľovanie doterajšieho pohonu jednou skrutkou.