867 do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Počas cesty pobudli aj v Blatnohrade u Pribinovho syna Koceľa, na ktorého urobili veľký dojem. S jeho podporou sa počet ich žiakov rozšíril. Po strastiplnej ceste napokon prišli do Ríma.
Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno – kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha : hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a na Koceľovu žiadosť vymenoval Metoda za arcibiskupa a apoštolského legáta pre územie Veľkej Moravy a Panónie. II.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril /Kyrillos/ a ako 42 - ročný dňa 14. februára r.869 zomrel. Pochovali ho v bazilike sv. Klementa v Ríme.
Metoda, cestou z Ríma, zajali bavorskí biskupi a väznili vo Švábsku. Stade ho r. 873 vyslobodil pápež Ján VIII. Po návrate na Veľkú Moravu sa zase obnovili spory o slovanskú liturgiu, Metoda obžalovali v Ríme a musel sa ísť brániť pred pápeža Jána VIII. Dokonale sa obhájil a bol potvrdený v biskupskom úrade. Zomrel 6. apríla r.885. Pochovali ho v katedrálnom chráme na Velehrade, no podnes sa nepodarilo nájsť jeho hrob.
Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde na začiatku 10. stor. zostavili nové písmo – cyriliku /na základe veľkých písmen gréckej abecedy/.
Konštantín napísal veršovaný Proglas /Predslov k sv. Evanjeliu/. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti, pretože aby bol človek duchovne živým, musí získať vzdelanie. Proglas je vôbec prvá slovanská báseň, s obrazným štýlom, popretkávaná biblickými citátmi. Metod preložil Starý zákon /okrem kníh Makabejských/ a napísal niekoľko cirkevných spisov. Konštantínove a Metodove preklady i pôvodné diela sa zachovali len v neskorších odpisoch. K najvýznamnejším veľkomoravským pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov. Tieto diela napísal pravdepodobne Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý musel odísť pred prenasledovaním z Veľkej Moravy a uchýlil sa do Macedónie. Ďalšou významnou veľkomoravskou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy. Tvoria ich Život sv. Konštantína /autor Kliment/ a Život sv.