R. 846 zaútočil východofranský kráľ Ľudovít na moravských Slovanov, ktorí sa usilovali o nezávislosť, a ustanovil za ich knieža Rastislava, Mojmírovho synovca. Úsilie našich predkov o samostatnosť sa tým však neskončilo. Svedčia o tom správy o ďalších franských výpravách proti Rastislavovi. Rastislav sa chcel zbaviť franskej nadvlády aj v cirkevnej oblasti.
Preto pravdepodobne r. 862 vypravil do Byzantstva posolstvo. Mladému byzantskému cisárovi Michalovi III. prednieslo prosbu, aby do ich krajiny poslal učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk a vyučili by domácich kňazov. Byzantský cisár ponuku prijal.
Konštantín Filozof a Metod sa narodili v druhom najvýznamnejšom meste, v Solúne /v dnešnom Grécku/. Ich otec sa volal Lev /Leo/, bol zámožný úradník. Starší Metod, rodným menom Michal, sa narodil v r. 815. Našiel záľubu v právnických vedách, študoval v Carihrade, cvičil a zdokonaľoval sa v slovienskom jazyku. Bol mníchom a predstaveným kláštora na hore Olymp v Malej Ázii. Konštantín sa narodil v Solúne, v Grécku v r. 827. Aj on bol mimoriadne nadaný. Študoval filozofiu, literatúru a kresťanské učenie. Ovládal grécky i sloviensky jazyk. Takmer celý život prežili bratia spolu. R. 863 prišli na Veľkú Moravu bratia pochádzajúci zo Solúna. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému mali ísť. Vytvorili aj prvé písmo v dejinách Slovanov, hlaholiku, 38 písmen podľa malej gréckej abecedy. Zostavili aj prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. Staroslovienčina bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí prekladová i pôvodná literatúra. Prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy a pôvodná na veľkomoravskom a bulharskom území.
Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.
Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov. Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom život. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, nemohli svojich žiakov vysvätiť za kňazov.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili v r.