Zakázal styk Matice slovenskej so zahraničnými Slovákmi. Zákon z roku 1954 zmenil Maticu slovenskú na štátnu kultúrnu ustanovizeň, vymedzil jej iba vlastivedné a dokumentačné poslanie. K istému oživeniu Matice slovenskej došlo v 60. rokoch. Jej práca sa znova naplno rozbehla v roku 1968. Opäť sa obnovila jej členská základňa, vlastivedná, umelecká a osvetová činnosť. Pracoviská a miestne odbory bezvýhradne podporovali demokratizačný proces a. Dubčeka a federatívne usporiadanie Česko – Slovenska. Normalizačný proces Maticu opäť tvrdo postihol. Podobne ako v 50. rokoch zamedzil jej spolkovú činnosť, mnohých stúpencov matičného hnutia občiansky a ľudsky ponižoval. Napriek tomu sa jej pracoviská pričiňovali o zachovávanie a kultivovanie národnej kultúry. Spracovávali archívne fondy, národnú bibliografiu, vydávali Biografický slovník, usporadúvali výstavy a konferencie s vlastivedným zameraním udržiavali aspoň v obmedzenej miere kontakty s krajinami vo svete. November 1981 otvoril novú kapitolu dejín Matice slovenskej. V krátkom čase sa obnovili jej miestne odbory, zmenili vnútorný poriadok. V roku 1991 bol schválený zákon Slovenskej národnej rady o Matici slovenskej, ktorý jej zakotvil také miesto v našej kultúre a národe, aké jej podľa tradície patrí.