V 5. až v 7.stor. väčšiu časť britských ostrovov ovládli germánske kmene Sasov,Jutov a Anglov. Na prelome 6.a7.stor. tu vniklo 7 včasnostredovekých štátov.Boli to kráľovstvá Kent, Wessex, Sussex, Východné Anglicko, Mercia a Northumbria.
Saský kráľ Alfréd Veľký(871-899),víťaz nad Dánmi založil Wessexské kráľovstvo. Potom Anglicko za vlády Aethelstana(924-941) zaviedlo jednotný správny a zákonodarný systém a mohlo zasahovať do života kontinentálnej Európy.No Dáni zvrátili tento vývoj a donútili Anglosasov platiť výkupné. Nový vpád Dánov (Normanov) vedený Knutom Veľkým (1014-1035)viedol k podmaneniu Anglicka. Po viacerých sporoch sa Knut usídlil v Londýne a vyhlásil sa za kráľa a obrátil sa na kresťanskú vieru. Tento veľký dobyvateľ zjednotil Nórsko, Dánsko a Anglicko. Jeho štát sa rozprestieral od Baltu po pobrežie Grónska. Knut vládol dosť umiernene. Keď vypukli nezhody medzi jeho nástupcami ,ľud si zvolil anglosaského panovníka.
Za kráľa vyhlásili Eduarda vyznávača(1042-1066).Jeho moc však kontrolovali feudálni páni.Eduard napriek tomu rozdelil kráľostvo na grófstva, ktorých predstavitelia- biskupi,,šľachtici alebo zástupcovia kráľa-predsedali súdom. miestny snem rokoval dva razy do roka o všetkých veciach grófstva. Keď Eduard zomrel bez potomka, vznikli spory, ktoré zobrazuje tapiséria z Bayeux, nazvaná po kráľovnej Matilde. Päťdesiatosom vyšívaných výjavov s latinskými textami opisuje dobytie Anglicka normanským vojvodom Viliamom od saského kniežaťa Harolda, ktorý získal korunu.V bitke pri Hastingse(október 1066) Harold padol a víťaz sa stal anglickým kráľom pod menom Viliam I. Dobyvateľ. Nezrušil snemy založené Eduardom: stali sa základom politických útvarov, ktoré spravovali krajinu o tri storočia neskôr. Viliam podporoval anglickú cirkev a zreorganizoval ju s pomocou učenca Lanfranca, rehoľníka, ktorý prišiel z Normandie a ktorého vymenoval za canterburského arcibiskupa. Viliam odmieto podriadiť sa pápežovi a platiť mu poplatky. Postavil sa proti zásahu pápežových vyslancov do vecí anglickej cirkvi.no vzájomná pomoc postupne zblížila rímsku cirkev a anglickú korunu. Zároveňsa zakladali kláštory s východným zameraním a knižnice, kde sa zhromažďovali grécke a latinské spisy.
V prvých desaťročiach 13.stor. sa radikálne zmenil politický rámec Európy. Po slávnej bitke pri Bouvines (1224) angličania stratili takmer všetky svoje dŕžavy na francúzskej pôde a ostala im iba bordeauxska. Tento neúspech sa odrazil aj na vnútorných pomeroch Anglicka.