Vlastenecký a vedecký spolok na Morave založený roku 1849 a trvajúci dodnes. Pôvodný názov spolku bol Moravská národná jednota. Ustanovil sa v Brne v apríli roku 1849. Prvým predsedom bol filozof a spisovateľ František Matouš Klácel (1808 - 1882). Vo výbore okrem neho pracoval novinár Ján Ohéral, právnik Alois Pražák, filológ Alois Vojtěch Šembera, spisovateľ Matěj Mišíček a i. Medzi zakladajúcich členov spolku patril aj historik František Palacký, novinár Karel Havlíček Borovský a biológ Jan Evangelista Purkyně. V období reakcie, ktorá vládla po porážke revolúcie roku 1848, došlo k rozkolu s cirkevnými predstaviteľmi a k odstúpeniu F. M. klácela z funkcie predsedu. Od marca roku 1853 prijal spolok názov Matica Moravská.
Matica moravská vydávala kalendár Koleda a od roku 1868 štvrťročník Časopis Matice moravské (v rokoch 1859 – 1967 mal názov Sborník Matice moravské a vychádzal ako ročenka v jednom zväzku, od roku 1968 opäť vychádzal pod pôvodným názvom). Roku 1968 sa stala Matica moravská samostatnou sekciou česko – slovenskej historickej spoločnosti pri Československej akadémii vied. Medzi významných redaktorov Matice moravskej patrili František Bartoš, Vincent Brandl, František Kameníček, F. J. Rypáček, Stanislav Souček, Vladimír Heifert, Jindřich Šebánek, Bedŕich Šindelář. Tento časopis bol prvým a po mnohé roky, najmä v 19. stor. jediným českým vedeckým časopisom na Morave a mal veľký význam predovšetkým pre rozvoj spoločenskovedného bádania a pre rozšírenie národného uvedomenia. Venoval sa najmä histórii, ale aj prírodovede a zemepisu. V rokoch 1882 – 1890 došlo vo vydávaní k prestávke. Časopis sa čoskoro zbavil regionálnych hľadísk a stal sa významnou vedeckou revue. V súčasnosti sa venuje najmä hospodárskym dejinám, dejinám robotníckeho hnutia a najnovším dejinám. Zo sekcií matice moravskej najväčší význam mala dialektologická komisia a historická komisia, ktorá od roku 1906 vydávala cenné Prameny dějin moravských.