Za svojho viceprezidenta si vybral malo známeho guvernéra Marylandu Spira T. Agnewa. Teraz mu stoji v ceste už len Johnsonov viceprezident Hubert Humphrey, ktorý kandiduje za demokratov. Jeho vyhliadky neboli najlepšie, pretože je spoluzodpovedným za Johnsonovu vietnamskú politiku. Ale aj napriek tomu Nixon zvíťazí len o vlások. Dostane 43,4 Humprey 42,7 percent hlasov. tretí kandidát, George Wallace hlásateľ extrémne rasistickej politiky, obdrží len 13.5 percent hlasov

Prvé obdobie 1969-1973

Nixon sa stane prezidentom a stoji končene na najvyššom mocenskom stupienku. Jeho vnútorná i zahraniční politika sa však vyznačuje hlbokými rozpormi. Sľúbil, že skoncuje s vojnou vo Vietname, ale tam sú boje stále urputnejšie.

„Počas nepriaznivého vývoja vietnamskej vojny zvažovala americká administratíva, že zhodí na Vietnam atómovú bombu. Teraz túto informáciu potvrdili i zverejnené archívne nahrávky rozhovorov vtedajšieho prezidenta Nixona so spolupracovníkmi. Záznam z 25. apríla 1972 ponúka diskusiu s ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom o stratégii ďalšieho vedenia vojny. „Radšej by som použil jadrovú bombu,“ hovorí na nahrávke Richard Nixon. Henry Kissinger mu odporuje: „To by podľa mňa bolo priveľa.“ Nixon však neustupuje: „Jadrová bomba, trápi vás to? Chcem, aby ste rozmýšľali vo veľkom, pre Kristove rany.“ Vietnamská vojna bola pre Nixona dôležitá aj kvôli blížiacim sa voľbám. „Ak stratíme Vietnam a summit, tak už neexistuje spôsob, ako zachrániť voľby,“ vraví na ďalšom zázname Nixon. S ohľadom na možné civilné obete sa od použitia atómovej bomby upustilo, Američania sa však krátko po tomto rozhovore pustili do najväčšej ofenzívy vo Vietname od roku 1968.“

Medzi ďalšie dôležité udalosti prezidentovania Nixona patria náznaky otepľovania vzťahov medzi USA a Čínou a ZSSR. Nixon začínal rozbiehať politiku, ktorá bola označovaná za trojuholníkovou diplomaciu. Teda vzťahy troch veľmoci USA-ČLR-SSSR. Začala éra, zatiaľ skôr jednostranných, pokusov zo strany USA o uvolnenie vzťahov (détente). Najskôr bol v júli 1969 zrušený zákaz cestovania občanov USA do Číny, ďalej sa obmedzilo embargo na dovoz obilí, americké námorníctvo zrušilo svoje hliadky v tchajwanské úžine, koncom roku 1969 už mohli filiálky amerických firiem vyvážať do ČLR zboží nestrategického významu, bolo možné v amerických prístavoch poskytovať služby lodiam, ktoré sa plavili do Číny. Prvé nesmelé pokusy v tejto dobe robila aj Čína. Aj Mao Ce Tung sa snažil dát najavo svoju vôľu k jednaniu cez amerického maoistického novinára Edgara Snowa.