Ku koncu predvolebnej kampane sa však skupina páchateľov vlámala do ústredia volebného štábu Demokratickej strany v komplexe Watergate vo Washingtone. V budovách Watergatu sa nachádzajú kancelárie, súkromne byty I hotel. je v ňom aj ústredie Demokratickej strany. Strážny Wills zisti, že v miestnostiach ústredia sú lupiči. Zalarmuje políciu. Ako sa neskôr zistilo bolo toto vlámanie už druhé – teraz mali za úlohu vymeniť už namontované odpočúvacie zariadenie, ktoré sa pokazilo. V šiestom poschodí nájde posádka policajného vozu nájde päť mužov. S putami na rukách sú dopravený na najbližšiu policajnú stanicu. Po začiatočnom zapieraní udajú svoje pravé mená. Z jedného z nich sa vykluje james W. McCord, spolupracovník Občianskeho výboru pre znovuzvolenie prezidenta (Citizens Comitee for the Re-Election of the Prezident: - CREEP) zo sídlom v Washingtone Pennsylvánia Avenue c. 1701. jen jeden domoví blok ad Bieleho domu. V čele výboru, založeného už na počiatku roku 1971, je, John Mitchell, ktorý bol ešte počiatkom roku 1972 Nixonovým ministrom spravodlivosti. Pri predčítavaní obžaloby sa stotožňuje McCord ako člen tajnej služby CIA, čo vyvolá záujem dvoch novinárov Washington Postu, ktorý pri tom vyjednávaní boli prítomný. Títo novinári boli Carl Bernstein a jeho kolega Bobom Woodwardom. Oni začali neúnavne hľadať súvislosti medzi uväznenými mužmi. Osoba, ktorá sama seba nazvala Deep Throat, bola údajne niekto z tajnej služby a pomáhala im pritom tým, že im ich dohady potvrdila alebo ich posunula na správnu cestu. Carl Bernstein potom dostal za svoju prácu aj Pulitzerovú cenu.Tak začína mať prípad nielen kriminálni, ale i politický charakter. Päť dni po vlúpaní prezident Nixon oficiálne poprie akúkoľvek účasť Bieleho domu na tejto akcií. Čoskoro však vyjde najavo, že dva členovia prezidentovho poradného zboru, Howard Hunt a Gordon Liddy, majú vo vlúpaní prsty. Pod tlakom kongresu a verejnosti Nixon Vymenoval osobitného prokurátora. Keď sa zistilo, že prezident tajne nahrával rozhovory v Oválnej kancelárii, prokurátor navrhol vydať príkaz na odovzdanie magnetofónových pások, ktoré považoval za dôležité pre trestné vyšetrovanie. V marci 1974 federálna veľká porota podala obžalobu na siedmych spolupracovníkov prezidenta Nixona pre trestný čin spolčenia v úmysle brániť spravodlivosti a ďalšie trestné činy súvisiace s vlámaním vo Watergate. Prezident bol označený ako neobžalovaný spolupáchateľ. Obvodný súd na návrh osobitného prokurátora vyzval prezidenta na vydanie určitých magnetofónových pások a dokumentov, týkajúcich sa presne určených stretnutí medzi prezidentom a inými osobami.