Výška základne hranola bola 22 m. Na tomto podstavci stál náhrobný chrám, cellu ohraničovalo 39 stĺpov vysokých 11 m. Na stĺpoch bola 24 – stupňová pyramída ozdobená mramorovou kvadrigou – štvorzáprahom so sochami manželov v nadživotnej veľkosti. Celá hrobka mala výšku 49 m. Na mramorových doskách boli vyobrazené preteky vozov, boje amazoniek.. Mausolos zomrel ešte pred dostavbou a v prácach pokračovala jeho manželka , a zároveň sestra, Artemisia. Ale ani ona sa dostavby nedočkala. Mauzóleum, ako sa hrobka nazvala podľa jej majiteľa, nepoškodili ani mnohé vojny. Až križiaci, ktorí si z neho urobili kameňolom a časti zrúcanín hrobky použili aj na stavbu opevnenia proti Turkom.

RODOSKÝ KOLOS
Dali ho vybudovať obyvatelia Rodosu v roku 302 p. n. l. ako vďaku Héliovi, že zvíťazili v bitke nad kráľom Demedriosom, kráľom Frýgie a Lýkie a jeho hrozným vynálezom helepolisom, čo bola vlastne vysoká drevená veža na kolesách s katapultmi na ničenie miest. Objednali ju od sochára Charesa, jej výška bola 36 m. Najprv postavil železnú kostru a vyplnil ju ílom. Sochu obložili veľkými bronzovými platňami (spotrebovalo sa 12 t bronzu => 1,6 mm hrúbka plechu). Pre lepšiu stabilitu ju vyložili úlomkami skál, nevyplnený ostal len úzky priestor v kolose, kde bol drevený rebrík vedúci až do hlavy pre vykonávanie opráv. Hélios stál pravdepodobne nahý na podstavci, pravicu mal buď položenú na čele, akoby premýšľal, alebo v nej držal vztýčenú pochodeň. Cez ľavé dolné rameno mu visel odev; podľa iných vyobrazení držal v ľavej ruke šíp a luk mal prekrížený cez plece a z koruny na hlave vyčnievalo 7 pozlátených lúčov. Stál s rozkročenými nohami nad vchodom do prístavu. Socha (v prístave Lindos) vydržala len 66 rokov, keď sa pri zemetrasení zrútila. Ostala tak ako spadla pre veštbu hovoriacu o veľkom nešťastí pri jej opätovnej výstavbe. Arabi ktorí si prišli podrobiť ostrov ju odviezli do Mezopotámie a roztavili.

MAJÁK NA OSTROVE FAROS
Alexander Veľký dal vybudovať mesto Alexandria v Egypte a dal aj vybudovať Maják na ostrove Faros pri tomto meste. Bolo to okolo roku 300 p. n. l. Na štvorcovej základni so stranou 30 m sa dvíhal 71 m vysoký pravouholník, čo sa do výšky mierne zužoval. Na jeho hornej ploche stála osemuholná stavba 34 m vysoká a na nej okrúhla stavba, v ktorej bolo osvetľovacie zariadenie. Maják sa končil kužeľovitou strechou na stĺpoch a z nej hľadela zo 130 m výšky na more socha Dia. Spodnú časť veže tvorilo 14 klenieb ležiacich nad sebou a okolo vnútorných stien sa dvíhala stúpajúca rampa.