V strede veže bola šachta vedúca od pivnice až po svetelné zariadenie s povrazovým výťahom. Vonkajšok veže tvoril biely mramor. V osvetľovaco zariadení spaľovali živicu a olej, svetlo sa odrážalo od dutého zrkadla. Maják vydržal takmer 1000 rokov a v roku 796 n. l. sa zrútil pri zemetrasení. Arabi sa ho síce pokúšali postaviť, ale neúspešne. Okolo roku 1480 vybudoval sultán Kait Bey na jeho základoch pevnosť, ktorá stojí doteraz. Pretože dovtedy ešte nikto nepostavil maják, nejestvovalo pre túto stavbu pomenovanie. Vežu volali faros, čo sa prenieslo do rôznych jazykov. Napríklad po španielsky sa maják nazýva faro a po francúzsky phare.