Ručne vypracovávali keramiku, ktorú starostlivo vypracovávali. Neskôr ju začínajú zdobiť vlnovkami, nazýva sa Pražský tip, keďže bola objavená v Prahe. Prvý raz bola rozšírená do Ukrajiny, južného Poľska, dolného Rakúska, na juhovýchodnú Moravu a západné Slovensko.

Armáda
Starí Slovania mali zrejme vojsko dvojakého druhu: jednak všeobecnú domobranu jednotlivých kmeňov, ktoré sa mohli zoskupovať do vojska celého kmeňového zväzu, jednak bojovnícku družinu vojenských náčelníkov, ktorá vystupovala väčšinou ako jazdectvo. V dobách najväčšieho ohrozenia bojovali aj ženy.
Výzbroj slovanských bojovníkov sa skladala z dvoch - troch vrhacích kopijí, zo sekery, z luku (šípy boli často napustené jedom), zo štítu, mlatu, nožov a podobne. Jazdcov charakterizovala ťažká kopija a meč. Výzbroj a výstroj neboli a tak isto ani nemohli byť jednoliate, pretože ich tvorili zbrane domácky vyrobené, ukoristené, kúpené či vymené. Mauríkios zaznamenáva, že Slovania radi používali náhle prepady, rôzne úskoky a bojovú lesť. Taktiku rýchlych prepadov striedajú s ústupom do lesov, dávali prednosť boju v úzkych priestoroch, pretože im vyhovoval boj z blízka. Nepriateľa často prepadávali spoza brál a prírodných skrýš. Na obranu stavali valy a robili záseky. Vedeli majstrovsky prekonávať rieky a vynikajúco znášali pobyt vo vode. Starí Slovania bojovali efektívne a účinne, k čomu prispeli aj skúsenosti z avarskej techniky, keďže slovanská pechota sa niekedy povinne zúčastňovala aj na avarských výbojoch, kedy ju stavali pred avarské jazdectvo. (Máme údaje, že vodca Avarov dal vyzbrojiť Slovanov na výpravu do Trácie.)

Samo
O vojenskom umení Slovanov sa presvedčili nielen Avari, ale aj susedné franské kmene. Niekedy v rokoch 622 – 623 vypuklo veľké povstanie proti avarskej nadvláde. V nasledujúcom roku sa k povstaniu pridal kupec Samo, ktorí sa so svojou dobre vyzbrojenou karavánou pridal na stranu Slovanov. Slovania kládli odpor aj zosilneným avarským jednotkám a darilo sa im aj zvíťaziť. Samo, pre svoju udatnosť a vodcovské schopnosti bol zvolený za panovníka a tým sa položil základ k vytvoreniu prvého doloženého štátneho útvaru v našich dejinách – Samovej ríše. (Mnohí Sama považujú za franka, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou bol Slovan, keďže sa k nim aj pridal. Samo však obchodoval najmä s franskými krajinami, z čoho dostal pomenovanie franský kupec!!!) O rozlohe Samovej ríše sa vedú spory, no najpravdepodobnejšie mala centrum na území južnej Moravy a juhozápadného Slovenska.