Účasti v misii sa nebolo možné vzdať, keďže sa chápalo ako veľká česť. Členovia misie sa delili na legátov a rečníkov (oratores), všetci nosili zlatý prsteň, ktorý im zaručoval imunitu a právo na užívanie čohokoľvek čo pri svojej misii budú potrebovať. Štatút posla bol chránený podľa zvykového aj písaného práva. Sprievod misie tvorilo zvyčajne otrocké služobníctvo, ktoré sa staralo o potreby poslov.

Čo sa týka posolstiev iných krajín v Ríme, Rimania jednoznačne odlišovali poslov priateľských a ostatných krajín.
Priateľské misie vítal správca Rímskej pokladnice (kvestor) a sprevádzal ich na cestách po rímskom území. Priateľské misie boli ubytované v budove neďaleko hostiliovej kúrie. Čelnovia misie sa mohli voľne pohybovať kdekoľvek v Ríme. Domáci im preukazovali veľkú úctu, boli pozývaní do divadiel, na hry, slávnosti a podobne.

Poslovia nepriateľských krajín, nemohli prekročiť pomerium. Boli preto ubytovaní na Marsovom poli vo verejnej vile (villa publica) a očakávali pozvanie na audienciu do susedného chrámu bohyne Bellony. Ak poslovia pozvanie nedostali, museli v určitej lehote opustiť územie krajiny. Ak tak neučinili boli vyhlásení za hostis čiže verejných nepriateľov Ríma, ktorých mohol ktokoľvek bezstrestne zabiť, a ktorým bolo zakázané poskytnúť akúkoľvek pomoc.

Celkom mimoriadny štatút mali cudzie osoby s výkonnou mocou (imperium). Podľa rímskych zákonov, žiadna osoba s imperiom nesmela prekročiť pomerium, lebo by ho okamžite stratila. Preto žiaden kráľ nemohol vstúpiť do Ríma, lebo by v jeho očiach stratil imperium.

Praetor peregrinus (cudzinecký prétor)
Funkcia praetora peregrina bola za čias republiky nezastupiteľná, keďže umožňovala, senátu a konzulom nezaoberať sa každým prípadom, v ktorom figuroval cudzí občan. Prétor cestoval po celej Itálii aj mimo nej a riešil právne prípady, v ktorých jednou zo strán bol nerímsky občan. V prípade, že takýto spor bolo treba riešiť v Ríme jeho právomoci preberal mestský prétor (praetor urbanus). Ten mal právomoci do piatich míľ za rímskym pomeriom teda až na Marsove pole, kde sa nachádzal chrám bohyne Bellony.

Vnútorná diplomacia
Za cisára Marca Ulpinia Trajána dosiahla rímska ríša najväčšej rozlohy: pripojenie Dňacie k ríši a vybuduval sa Limes Romanus. Každé mesto Rímskej ríše predstavovalo samostatný politický subjekt, ktorý vysielal posolstvá a uzatváral zmluvy s inými mestami. Edikt Flavia Vespasiana obmedzil počet delegácií v Ríme kvôli finančnej n=aročnosti návštev. Cisár Theodor Theodosius I.